nebude v čase, v ktorom žijeme, ale v nás samých.
Keby sme nepreceňovali svoje sily a nebrali na seba viac povinností, ako sme schopní zvládnuť, keby sme občas vedeli povedať "nie" ľuďom, čo nás neustále vyčerpávajú, keby sme si v návale povinností dokázali vyčleniť čas na pravidelný oddych... Keby bolo keby, všetko by vyzeralo celkom inak. Boli by sme pokojnejší (a spokojnejší), viac by sme sa usmievali a nemuseli by sme v sebe dusiť nepokoj, ktorá napokon vyjde na povrch v tej najmenej vhodnej chvíli. Ktosi múdry raz poznamenali, že "všetko stihne iba ten, kto sa nikam neponáhľa". Keby sme pochopili, čo tým mal na mysli, žilo by sa nám určite ľahšie. Dovtedy budeme len dúfať, aby nám všetko vychádzalo tak, ako má, pretože v momente, kedy tak tomu nie je, strácame pevnú pôdu pod nohami.
Potom príde na rad stav, ktorí určite dôverne poznáte. Ak sa vám prestane dariť v jednej veci, spustí sa lavína ďalších neúspechov vo všetkom, do čoho sa pustíte. A práve toto je moment, ktorému sa dá predísť -liekom nazývaným pozitívne myslenie. Úspech plodí úspech iba preto, lebo ten prvý nás naplní "dobrým pocitom" a kým sme v energetickom poli jeho účinku, sme schopní dokázať aj nemožné. Samozrejme, až do momentu, kedy príde ďalší nezdar, ktorý prebudí staré pochybnosti. Pritom stačí relatívne "málo" -neoddať sa situácii a snažiť sa ju čo najskôr zvrátiť vo svoj prospech. To isté pravidlo platí aj pri našom večnom nestíhaní. To, že sa nám všetko naokolo zdá byť hektické je odrazom nášho vnútorného nepokoja.
Príliš sa zaoberáme svojou minulosťou, trápime budúcnosťou a to všetko na úkor toho, čo je práve teraz. Stále čosi nestíhame, následkom čoho sme vnútorne rozlietaní na štyri strany a niet sa čo čudovať, ak sa nám taký zdá byť aj svet naokolo. Cesta k pokoju vo svete, v ktorom žijeme, vedie cez vnútornú vyrovnanosť, ktorú si každý z nás dokáže vytvoriť (za predpokladu, že o to stojí). Až na to, že je to omnoho zložitejšie, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
