zopár otázok na aktuálne témy.
Pred niekoľkými dňami ste sa rozhodli odísť z SDĽ a vstúpiť do kreujúcej sa SDA. Prečo až teraz, keď ste svoje sympatie s jej ideami deklarovali už dávnejšie?
- Zvolenie Pavla Koncoša za lídra strany, odvolanie ministerky financií, prešľapy strany v súvislosti s privatizáciou SPP a politika, vedúca k neustálemu poklesu preferencií až pod hranicu kvóra, boli poslednými kvapkami, ktoré potvrdili, že transformácia SDĽ na modernú ľavicovú stranu je nereálna. Považoval som však za dôležité dokončiť niektoré kroky, súvisiace s prijatím nových legislatívnych noriem - vysokoškolského zákona, zákona o vede a technike a zákona o Slovenskej akadémii vied. V tom čase totiž boli len v parlamente a môj prípadný odchod z kresla ministra sa mi zdal neetický voči tímu ľudí, ktorí ich pripravovali. Aj teraz si myslím, že by nebolo správne robiť zmeny vo vláde s ohľadom na blížiace sa voľby a spomínané zákony, ktorých uplatňovanie v praxi si vyžaduje profesionálne znalosti problematiky. Nechávam to však na politickom rozhodnutí SDĽ a budem ho rešpektovať.
SDĽ vaše prípadné odvolanie, resp. zotrvanie vo funkcii podmieňuje spoluprácou SDA a SDĽ. Myslíte, že je reálna?
- Diskusia, ktorú sa SDĽ snaží otvoriť, smeruje k tomu, či ľavica dosiahne vo voľbách lepší výsledok, keď sa spojí. Politickú odpoveď na túto otázku však dá až ustanovujúci snem SDA a špekulácie o rôznych alternatívach z mojej strany považujem zatiaľ za predčasné. Spoluprácu kategoricky nevylučujem, ale v hre je aj slovo integrácia, ktoré má značne odlišný zmysel. Tu treba byť oveľa opatrnejší, lebo ak sme raz zo SDĽ odišli, neviem si predstaviť, že by sme sa do nej akýmkoľvek spôsobom vrátili. Pravdou zostáva, že musíme uvažovať volebne - čo pomôže smerom k voľbám a presadeniu sociálnodemokratických a ľavicových myšlienok.
Môžete vyvrátiť tvrdenia SMER-u, ktorý váš odchod z SDĽ a následné opustenie ministerského kresla pripisuje snahe uniknúť zodpovednosti za stav v rezorte?
- Je to absolútne smiešne. Dušan Čaplovič hovorí o nízkych mzdách v školstve a uvádza pritom priemernú mzdu, do ktorej sa zaratávajú aj nepedagogickí pracovníci. Od tieňového ministra školstva by som čakal podstatne kvalifikovanejšie vyjadrenia. Tie najaktuálnejšie len potvrdzujú, ako je pripravený plniť svoju funkciu po voľbách. Na druhej strane netvrdím, že v rezorte je všetko dokonalé. Za tri a pol roka sa nedá zvrátiť vývoj, ktorý trval od roku 1989. Podarilo sa nám však pripraviť reformné opatrenia a následne ich presadiť formou zákonov, ktoré sa stávajú skutočnosťou. Vyhlásenia, že prechod kompetencií na samosprávy bude tragédiou a ohrozí fungovanie škôl, považujem za strašenie, ktoré nemá reálny základ.
Mnohé zemplínske samosprávy neskrývajú svoje obavy v súvislosti s oddĺžením škôl pred termínom ich prevzatia. Minister financií totiž potvrdil, že táto položka v štátnom rozpočte nebola zahrnutá. Ako to ministerstvo mieni riešiť?
- Rozpočet v roku 2002 rátal s tým, že to, čo sme na školy pridelili, bude stačiť na zabezpečenie ich chodu. Nepočítal však s tým, že školy si prinesú aj dlhy z minulého roka. Neuhradené faktúry z tohto obdobia v objeme 510 miliónov korún sa preniesli do roku 2002 a minimálne tie zostanú na pleciach štátu, lebo na samosprávy prejdú školy bez dlhov. To hovorí zákon o presune majetku! Ak teda vznikajú ďalšie dlhy, musíme to riešiť a v prípade potreby siahnuť aj do mimorozpočtových zdrojov - napríklad do výnosov z privatizácie. Keď dokážeme nájsť miliardy na oddĺženie zdravotníctva, prečo by sme nenašli pol miliardy na oddĺženie škôl? Samosprávy začnú s 50 percentami prostriedkov, určenými na rok 2002. V prvom polroku vykurovacie obdobie trvá asi tri a pol mesiaca a prevádzka škôl ide plných šesť mesiacov. V druhom polroku obce dostanú rovnaké zdroje, ale v školách budú dva mesiace prázdnin a kúriť sa bude len asi dva mesiace, čo považujem za veľkorysú ponuku.
Podľa akčného plánu EÚ e-Europe+ by mali byť všetky základné a stredné školy do konca roku 2003 vybavené internetom. V Zemplíne naň však v niektorých okresoch nie je napojená ani jediná základná škola...
- Minulý rok sme cez Infovek pripojili 250 slovenských škôl, ktoré sme vybrali s 950 žiadajúcich. Tento rok by sme mali pripojiť ďalších 300 škôl, pričom žiadostí bolo 731. Pomer medzi podanými a schválenými žiadosťami je teda priaznivejší a v každom prípade uspejú aj projekty zo Zemplína. Pripojenie 800 škôl z celkového počtu 3220 je však len 25 percent, čo je málo. Naplnenie záväzku e-Europe+ by si jednoznačne vyžadovalo masívnejší príliv financií štátu, ale to je už vec budúceho volebného obdobia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
