František Ujhelyi, Michalovce
Všetci dobre vieme, že krv patrí medzi nenahraditeľné telové tekutiny a pre život je nevyhutná. Doposiaľ sa nikomu, ani napriek neutíchajúcim snahám, nepodarilo vyrobiť tekutinu, ktorá by dokonale nahradila ľudskú krv.
Často som videl, či čítal v tlači, že nemocnice vyzývajú ľudí, aby darovali krv, ktorej je nedostatok. Mojim vzorom je môj otec, ktorý je držiteľom striebornej Janského plakety. Už dlho som túžil darovať krv, ale mohol som to urobiť až po dosiahnutí osemnásteho roku života. Keď sa tak stalo a vek "priklusal" nahovoril som na tento humánny čin aj svojich spolužiakov s myšlienkou zachrániť niekomu život.
Pri vstupe na transfúzne oddelenie som bol prekvapený, koľko je tam ľudí, darcov krvi. Jej spotreba musí byť skutočne veľká, ak jej je stále málo a nás tam bolo tak veľa.
Po lekárskej prehliadke a odobraní krvi na základné vyšetrenie, som si s kamarátmi dal šálku čaju.
Keď sestra vyslovila moje meno a mená mojich kamarátov, vstúpili sme do neveľkej miestnosti, kde bolo päť špeciálne upravených kresiel. Ja som si sadol do toho, ktoré mi vyhovovalo na pravú ruku.
Na prvýkrát som daroval 500 mililitrov krvi. Po odbere som ešte chvíľu ostal sedieť v kresle, lebo sme boli poučení, že nám môže prísť ako prvodarcom, zle.
Z miestnosti som odišiel s pocitom dobre vykonaného skutku, že možno práve moja krv zachráni neznámemu človeku život.
Autor: -johod-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
