oslavy Dňa učiteľov mi pripomenuli jedného z nich. Mal tak ako každý človek svoje mínusy a plusy. Mal však celkom isto srdce samaritána. Bol síce prísny, ale ak sa žiak dostal do úzkych, vedel ho pochopiť a pomôcť mu.
Keď žiak alebo skupina prišli do školy nepripravení, zaúradoval ON, školník. Zavčasu sa však s ním bolo treba dohovoriť, kedy vytiahnuť nedbanlivcov z triedy.
V dohodnutý čas sa potom otvorili dvere učebne dokorán, školník strčil hlavu dnu a vyslovil niekoľko mien. Niekedy ich ani nestihol dopovedať a "objednávatelia" sa už dvíhali z lavíc.
Učitelia sa s úžasom dívali, čo sa to robí. Pred školníkom však mali všetci rešpekt ako pred riaditeľom školy. Keď bolo treba, školník "ulievakov" dokázal zamestnať aj niekoľko hodín.
Pravda, to bola len jedna z prefíkaných metód, ktorá sa nie tak často opakovala. Tie sa museli meniť, aby nedošlo k podozreniu zo zneužitia. Napokon - vynaliezavosť žiakov a školníkov, nepozná dodnes hraníc.
Autor: Jozef Bumbera, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
