Miroslav Krejčířik, Michalovce
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v máji 2001, občania bez vyznania tvoria 12,98 percenta obyvateľstva. Ďalší bezkonfesijní sa skrývajú v kolonke, v ktorej občania neuviedli vzťah k náboženstvu, tá vykazuje 2,99 percenta. Súčet 16 percent korešponduje s výsledkami anonymnej ankety Inštitútu sociológie SAV z roku 1989. Teda komunitu bezkonfesijných tvorí takmer 700-tisíc obyvateľov. Je to oveľa viac ako napríklad súčet dvoch najväčších etnických menšín na Slovensku - Rómov (90-tísíc) a etnických Maďarov (520-tisíc).
Napriek svoje početnosti má však táto komunita oveľa mnenej práv ako majú spomínané menšiny, ale aj ako evanjelici a gréckokatolíci, s necelými desiatimi percentami.
Komunita bezkonfesijných je zo strany štátu diskriminovaná nielen na základe finančných prostriedkov, hoci sú daňoví poplatníci, kým cirkvi dostávajú ročne viac ako pol miliardy korún, ale znemožňuje sa im aj styk s verejnosťou. Napríklad v armáde a vo väzniciach pôsobí cirkevná pastoračná služba, ale sekulárni poradcovia tam neexistujú. Najzávažnejšie je to, že bezkonfesijní nemajú prístup do verejnoprávnych médií, čo je v príkrom protiklade s obsahom Rezolúcie OSN číslo 53 / 144, Amsterdamskej zmluvy z roku 1977 a iných dokumentov.
Prenosy bohoslužieb a iné náboženské relácie zaberajú v Slovenskej televízii ročne ai 300 vysielacích hodín, vzniklo Programové centrum náboženského života, podobne ako v Slovenskom rozhlase.
Na štyridsať protestov, s ktorými sa bezkofesijní v posledných rokoch obrátili na štátne inštitúcie, nedostali odpoveď. Teda bezkonfesijní sa majú uspokojiť s poveternostnými správami, prenosmi zo športových podujatí alebo reláciami pre detí. Nemôžu verejne prejavovať svoje presvedčenie, čo im zaručuje Ústava SR v článku 24, hlásať idey sekulárnej etiky, humanity a vedeckého svetonázoru.
Po desaťročnom márnom úsilí dosiahnuť rešpektovanie zákonných práv, nezostane bezkonfesijným iné riešenie, len požiadať o pomoc zahraničie, obrátiť sa na Medzinárodný súdny dvor v Haagu, Európsky parlament a podobne.
To všetko aj za cenu, že to poškodí imidž Slovenskej republiky, čo by mohlo oddialiť jej prijatie do Európskej únie.
Autor: Simona Jarošová, Michalovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
