Janky Guzovej.
Umelkyňa sa narodila ako štvrté dieťa svojich rodičov v spišskej obci Žakarovce, nachádzajúcej sa v Slovenskom Rudohorí. "Po mne pribudli do rodiny ešte tri deti. Jedno z nich však v útlom veku zomrelo. Priskoro ako štyridsiatnik nás opustil aj náš otec," spomína v publikáciách samotná umelkyňa.
Spevom už ako dieťa ju očarila jej stará mama z matkinej strany. Od babičky a jej sestry si neskôr Janka Guzová odpísala veľa piesní, opisujúce život Žakarovčanov, ktoré by určite odišli z tohto sveta aj spolu so spomínanými ženami.
Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, kde sa mladá Janka Guzová pripravovala na svoje budúce povolanie, bol príležitosťou na rôzne vystúpenia, kde mohla ukázať svoje nadanie. V týchto časoch sa jej ujal učiteľ hudby Dezider Nágel. Jej zamilovanosť do ľudových piesní pokračovala aj na jej prvom pôsobisku od roku 1941 v Kluknave. "Táto obec bola doslova veľmi spevavá. Piesne v nárečí som si zapisovala, neskôr aj melódie. Neskôr jedna miestna babička zistila moju záľubu a sama mi piesne nosila domov. Tak som sa do kluknavských piesní zamilovala, že som dávala deťom za domácu úlohu napísať texty piesní a potom sme ich v škole spoločne spievali," spomína speváčka na etapu svojho života.
Práve v tejto obci sa začala jej spevácka kariéra. Chýr o jej podmanivom hlase bol natoľko intenzívny, že nasledovalo pozvanie do prešovského rozhlasu. Jej spev teda zaznel v éteri 29. januára 1942. Janka Guzová pevne chytila príležitosť za pačesy a nastupuje na profesionálnu dráhu. Po Prešove a Košiciach nasleduje rozhlas v Bratislave, kde pôsobila nielen ako speváčka ale aj redaktorka. Veľkou poctou nazvala speváčka ponuku od vydavateľstva Supraphón v roku 1949, nahrať sedemdesiat piesní na gramofónové platne.
Dubčeková jar v roku 1968 zasiahla aj do života tejto ľudovej speváčky. Na svojich koncertoch totiž musela spievať sovietske ľudové piesne, a to v rámci normalizácie a upevňovania československo-sovietskych vzťahov. V roku 1969 preto spolu so svojím manželom a jedinou dcérou opúšťa svoju vlasť a odchádza cez Viedeň do New Yorku. Po siedmich rokoch sa dočkala uznania aj z oceánom. Jej popularita bola v tejto krajine veľmi veľká, o jej koncertoch písali popredné periodiká. Na vystúpeniach ju sprevádzali hlavne krajanské ľudové skupiny. Za svoj spev dostala aj Cenu slovenského srdca v Toronte od slovenských krajanov združených v Slovenskej lige.
V roku 1992 sa Janka Guzová dožila významného životného jubilea a zlatého jubilea svojho prvého profesionálneho vystúpenia. Slovenská Kanadská národná strana je pri tejto príležitosti pripravila koncert pod názvom Spevom k srdcu národa. Ocenilo ju aj Ministerstvo kultúry SR listom, podobne ako Matica slovenská a iné kultúrne inštitúcie. Žiaľ, J. Guzová bola v tom čase už vážne chorá a ocenenia za ňu prevzala jej dcéra.
Janka Guzová po páde režimu na Slovensku mala jedinú túžbu, navštíviť svoju vlasť. Neúprosná choroba jej však nedovolila absolvovať cestu lietadlom. Pred smrťou však vyslovila želanie, a to odpočívať v slovenskej zemi. Jej šľachetné srdce dotĺklo 20. februára 1993. Jej najbližšia rodina previezla letecky urnu s telesnými pozostatkami na Slovensku a následne bola pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Autor: Ľudo Visokay, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
