Kresťanskodemokratické hnutie predstavilo včera svoju lepšiu tvár. Ba tú najlepšiu, na akú sa za 12 rokov pôsobenia v politike vôbec zmohlo.
Návrh rovnej dane pre všetky právnické aj fyzické osoby je AKO PRINCÍP vynikajúci. Jej zavedenie by znamenalo revolúciu v slovenskej ekonomike, ten najsprávnejší "rozvojový impulz", aký sa vôbec dá uskutočniť. Nápad, ktorý nesie čitateľný rukopis externého poradcu KDH Martina Barta, má navyše vážnu politickú dimenziu. Z rovnej dane môže vyrásť hit volebnej kampane. Má na to všetky predpoklady. V ČR, kde s ňou prišla pred dvomi mesiacmi ODS (voľby v júni), je medzi témami kampane bezkonkurečným lídrom.
O čo ide? Dnes funguje na Slovensku, ako v drvivej väčšine ostatných štátov, systém tzv. progresívneho zdanenia. Pre fyzické osoby to znamená, že čím vyšší zdaniteľný príjem, tým vyššia sadzba - napr. v najvyššom pásme, ročne nad milión stotisíc a niečo, je to 42 percent, v najnižšom, do 90 tisíc, 12 percent. Medzi najchudobnejšími a najbohatšími sa nachádza ešte päť ďalších pásiem, čo systém komplikuje a zneprehľadňuje. Právnické osoby sa dostali, po dvojročných bojoch v koalícii, na jednotnú sadzbu 25%. Za Mečiara to bolo 40 a prvý "odvážny" návrh Schmögnerovej znel na 38.
Naopak, rovná daň je o tom, že by sa percentuálne sadzby pre všetky daňové subjekty zjednotili. Teda rovnakú časť zo svojich príjmov by platil poberateľ štvorcifernej mzdy ako vrcholový manažér. KDH navrhuje sadzbu 14 percent, ktoré však nie sú "posvätnou kravou" (Palko) a o tejto výške pripúšťa ešte diskusiu. ODS v ČR hovorí o pätnástich, v Rusku už funguje od r. 2001 trinásťpercentná.
A sme hneď aj u jadra argumentácie oponentov. Rovná daň je údajne nespravodlivá, pretože na nej získavajú iba bohatí. A chudobným uberá, keďže znižuje príjmy štátneho rozpočtu. A teda aj objem prostriedkov na prerozdelenie. Nuž, je to hrozné nedorozumenie, alebo absolútna tuposť, alebo najskôr oboje dohromady. Po prvé - spravodlivá daň neexistuje. Redukovať pojem spravodlivosti na mieru odvedených prostriedkov do rozpočtu je neuveriteľné a mimoriadne demagogické zavádzanie sociálnych inžinierov.
Po druhé; áno, "bohatým" by to naozaj prospelo. Nemuseli by napríklad prenášať súkromnú spotrebu do firemnej réžie, čo dnes hromadne robia. Odpadli by im aj starosti s tzv. daňovou optimalizáciou, čiže angažovaním daňových poradcov. Zriekli by sa aj ďalších masovo využívaných trikov, ako je dvojité účtovníctvo (jedno pre daňový úrad a jedno skutočné), či rovno vyvážanie ziskov do daňových rajov. Tieto peniaze by zostávali doma a vracali by sa legálne do ekonomiky. Následne by produkovali nové pracovné príležitosti, znižovali nezamestnanosť a teda po čase aj zvyšovali príjmy rozpočtu. Výsledne by teda zníženie horných sadzieb pomohlo nielen bohatým, ale aj chudobným.
A sme priamo pri vyvrátení kardinálnej námietky: Ak rovná daň, tak potom nech navrhovatelia aj povedia, ktoré verejné výdavky chcú šktrnúť. Nezmysel - keď Ronald Reagan znížil hornú sadzbu pre najbohatších jedným ťahom o 25 percent (z 50 na 25), celkový objem vybraných daní z príjmov od fyzických osôb sa v priebehu 80-tych rokov ZVÝŠIL NA DVOJNÁSOBOK. To je proste fakt, "bohatí" jednoducho prestali "optimalizovať" a ulievať peniaze na Bahamy, keďže im to už nestálo za tie náklady na daňových poradcov. Ešte frapantnejšie vypálil efekt rovnej dane v Rusku - už v prvom roku 2001 sa výber od fyzických osôb zvýšil o 40% (!!). To nie sú žiadne teórie, to sú SKUTOČNÉ čísla. Pričom je preukázané, že do Ruska sa začali vracať peniaze, ktoré "noví Rusi" za Jeľcina vyviezli na Cyprus, do Švajčiarska a spol. Podobný obraz ponúka Estónsko, kde rovnú daň zaviedli už dávnejšie - ide jednoznačne o najzdravšiu a najrýchlejšie rastúcu postkomunistickú ekonomiku.
Vyvrátením týchto najznámejších výhrad proti rovnej dani sú teda vymenované aj jej najväčšie prednosti. Samo KDH preto nie je konzekventné, keď vypočítalo, že by jej zavedenie so 14-percentnou sadzbou prinieslo výpadok 7-10 mld. Sk. Môže to byť pravda (hoci ruský príklad je v tvrdej "opozícii"). Podstatné je, že ak by aj bol nejaký výpadok, v každom prípade iba krátkodobý, kým sa nenaštartuje ekonomika. A je isté, že na krytie tohto typu rozpočtového schodku by štát získal veľmi lacné zdroje - ide totiž o pravý opak prejedenia.
Známkou istej neprincipiálnosti KDH je úmysel zaviesť rovnú daň formou postupných krokov. Nuž, rovná daň buď je alebo nie je - postupné kroky môžu byť iba korekciou súčasného modelu. Tak či inak, KDH vnieslo do volebnej kampane ten najatraktívnejší námet, ktorý si zaslúži plnú podporu.
Ešte keby tak mali Flašíka: Impotentom viagru, rovnú daň pre ekonomiku!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
