vyhľadávanou atrakciou zahraničných turistov. Rozbité bytovky, porozhadzované odpadky a "feťáci" na uliciach lákajú oko cudzinca, pritom za to nezaplatí ani korunu, resp. euro. V meste je však väčšia atrakcia, doslova prehistorický unikát, voči ktorému je spomínaný Lunik IX ako Manhattan. Paradoxne sa nachádza v srdci mesta. Nad zimným štadiónom, v asanačnom pásme neďaleko Ungárovej ulice. Od začiatku vlaňajška tam ako z vody rastie osada akoby z doby kamennej. Dnes tam stojí asi 20 chatrčí, v ktorých sa tlačí po 20 ľudí žijúcich v absolútnej biede, špine, bez vody, kanalizácie a v nejedenom prípade aj bez jedla.
O tábore vie málokto, možno aj preto, že je dokonale maskovaný. Asanačné pásmo má vlnitý charakter, preto sa v ňom nízke príbytky postavené zo sololitu, kartónov prípadne dreva dokonale skrývajú. Okoloidúci si ani nevšimnú, čo sa tam nachádza. Blízkosť tábora signalizuje zápach spôsobujúci neexistencia kanalizácie.
Uprostred sa hrajú deti a ich rodičia postávajú alebo posedávajú pred chatrčami. "Choďte preč, čo tu chcete," oborila sa na nás staršia - zjavne "fetom" omámená obyvateľka. Pýtame sa, odkiaľ sem prišla bývať. Odpovedá, že s rodinou tu prišla z Trsteného pri Hornáde.
Sedemnásťročný chlapec je zhovorčivejší, slovenčina mu je však rovnako cudzia. "My sme bývali na Luniku IX. Celá rodina, no museli sme sem prísť bývať, lebo sa bojíme," hovorí nám a pokračuje: "Boli u nás ľudia s nožmi a dali tatovi ku bruchu nôž, tak sme odišli." Keď sa ho pýtame, prečo to tí "ľudia" urobili, len sa usmial a ukázal gestom, že šlo o peniaze...
Ďalší obyvateľ, ktorý zistil, že sme v osade, začal krikom vysvetľovať, že tam býva kvôli tomu, že ho vyhodili z jeho bytovky na Fialkovej ulici. "Zbúrali nám bytovku, lebo si to zobral majiteľ. Tu nás vyhodili, no starosta Mutafov sľuboval, že nám dá náhradne bývanie, no nič sa nedeje."
Pýtame sa ho, kde chodia na toaletu. "Všade, kde sa dá," odpovedá. Následne dodáva, že umývať sa chodia na plaváreň, resp. na kúpalisko. "Tak sa žiť nedá," sťažuje si.
Niektorí Rómovia z osady sú mimoriadne agresívni.
Obyvateľ Ružovej, ktorý bol nedávno na nákupe v tamojších potravinách, medzi panelákmi zažil takýto incident.
"Vychádzal som z obchodu so svojím trojročným synom. Zbadal som, ako sa ku mne rozbieha Róm držiac nôž s asi 20-centimetrovou čepeľou. Nechápal som, čo sa deje, lebo ma chcel evidentne napadnúť. Inštinktívne som na neho zvrieskol, aby sa zastavil a nepribližoval sa. Našťastie tomu porozumel. Neviem, ako by to dopadlo, lebo Róm bol zjavne sfetovaný a odhodlaný útočiť. Následne som sa dozvedel od okolopostávajúcich ľudí, že dva dni predtým zbili nejakí pätnásťroční chlapci deti z osady. Je to hrozné, že obyvatelia ulice v okolí svojich domov môžu prísť k úrazu, alebo dokonca aj o život."
Osada sa nachádza v obvode mestskej časti Západ, kde je starostom Pavol Mutafov. "Toto geto sa začalo tvoriť začiatkom roka 2001. Väčšina bezdomovcov, ktorí tam bývajú, nejakým spôsobom prišli o svoje byty. Väčšinou tak, že neplatili nájomné, alebo sú to ľudia, ktorí odpredali svoje byty, alebo bývali v domoch, ktoré neboli ich vlastníctvom, respektíve zostali bývať v ruinách vykúpených a vyplatených pôvodným majiteľom. Ľudia tam začali svojvoľne prichádzať začiatkom vlaňajška v apríli, keď celý rad vlastníkov pozemkov v asanačnom pásme na rozhraní mestských častí Staré mesto a Západ nad starým cintorínom oplotili svoje pozemky a zbúrali domy, kde sa Rómovia zdržiavali bez právneho titulu. Títo ľudia si potom zobrali materiál a urobili si provizórne búdy," hovorí starosta.
Obyvatelia chatrčí však tvrdia, že ste im sľúbili náhradné bývanie.
"Nie, keď som tam bol s políciou, byty im nikto nesľuboval, pretože som to ani sľúbiť nemohol. Povedal som im, že takto bývať nemôžu a že majú trvalé bydliská niekde inde na iných adresách. Nehovoril som im, že dostanú byty."
Ako budete riešiť tento problém?
"Od mája 2001 vedieme korešpondenciu s magistrátom. Vyzývame primátora a zodpovedných pracovníkov, že je nutné tento problém riešiť. Konať môžeme vtedy, ak skoordinujeme kroky s magistrátom, pretože vlastníkom je mesto. Preto tam musí byť súhlas primátora. Úplne otvorene poviem, že mnohých týchto ľudí treba posadiť do auta a odviesť ich do obcí, odkiaľ prišli. Následne v spolupráci s magistrátom treba terén splanírovať a upraviť ho na mestský park. Opakujem, že ľudia musia byť posadení do áut a odvezení na miesta, kde majú trvalé pobyty. Samozrejme, ak by sme to urobili, hovorilo by sa, že to má rasistický podtext, no to nie je pravda, pretože 99 percent ľudí, ktorí tam sú, prišli vlastným pričinením o svoje bývanie, alebo sa o neho nikdy nestarali. Chcem povedať, že s magistrátom sme nedospeli k takému riešeniu, aby sme sa zhodli v názore, aký konkrétny krok sa urobí. Na druhej strane chápem magistrát, ktorý rieši odvrátenie nútenej správy, kvôli zadlženiu mesta."
O vyjadrenie k problému sme požiadali aj hovorkyňu magistrátu Z. Bobríkovú. "Problém musí riešiť mesto spoločne s mestskou časťou. Nejde iba o jedinú lokalitu, kde treba riešiť tento problém. Taktiež budú potrebné opatrenia zo strany štátu. Bude sa to však riešiť zákonnými prostriedkami a mesto bude žiadať plnenie povinnosti."
Takže problém sa zatiaľ nerieši?
"Spôsob riešenia je nutné nájsť pri rokovaniach mesta a mestskej časti. Mesto je dohode otvorené. Dnes sú už také riešenia, ktoré dovoľujú prísnejší postup, jednak voči neplatičom, ale aj voči bezdomovcom."
Podľa informácií Korzára časť Rómov žijúcich v osade tvoria ľudia, ktorí boli vydieraní úžerníkmi a astronomické úroky prevyšovali ich príjmy. V asanačnom pásme sa buď skryli, alebo zaplatili dlžoby tým, že predali alebo sa zriekli svojich bytov.
Z vyjadrení zástupcov samosprávy je zrejmé, že problém nemá v súčasnosti žiadne riešenie, čo znamená, že osada sa môže ďalej pokojne rozrastať. Dokedy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
