opustiť domovinu ovplyvnila udalosť, ku ktorej došlo 10. augusta 1996 v suteréne bloku na Murgašovej ulici v Michalovciach.
Podľa obžaloby prokurátora sa tam okolo 13.00 hod. strieľalo. Vladimír T. mal zaútočiť na Aladára D. a to tak, že ho pritlačil o dvere výťahu a priložil mu k hlave bližšie nezistenú zbraň kalibru 7,65 mm, ktorú mal v nelegálnej držbe. Po vyhrážke, že ho zabije, mu priložil pištoľ na oblasť srdca... Aladár mal šťastie v nešťastí. V poslednej sekunde, skôr ako zaznel výstrel, sa mu podarilo zbraň chytiť a strhnúť nabok. Vďaka tomu výstrel nezasiahol orgány dôležité pre život, ale spôsobil mu len priestrel ľavej hrudnej steny a zlomeninu piateho rebra. Zo zranení sa liečil vyše dvoch týždňov.
"Išlo o nešťastnú náhodu. Keby som chcel niekoho zabiť, nevybral by som si na to miesto, kde bolo okolo 13. hod. plno ľudí," bránil sa pred mužmi v talároch Vladimír T. Vysvetlil, že Aladára D. spoznal prostredníctvom jeho brata Romana. Chcel kúpiť ojazdené auto a Aladár mu "prihral" Žiguli, za ktoré zaplatil 15 000 korún. Chcel ho dať do poriadku, ale v autoservise zistili, že má prerobené výrobné číslo...
To bol dôvod, pre ktorý sme sa v ten deň stretli.
Prišiel som za ním do bloku a on ma zavolal dole do suterénu. Tam mi ukázal zbraň. Bola to prerobená perkusná zbraň, s komorou na jeden náboj. Povedal, že mi ju dá ako protihodnotu za peniaze, ktoré som zaplatil za auto. Navrhol, aby som ju hneď vyskúšal. Odmietol som to a vo chvíli, keď som ju odovzdával Aladárovi, on ju chytil rukou za hlaveň a pritiahol k sebe. Zaznel výstrel, ktorý ho zranil... Boli to sekundy a po výstrele sme ostali obidvaja v šoku..." opísal kritické okamihy obžalovaný.
Uvedomil si, že Aladár je zranený a môže aj zomrieť. Strach z toho, že začne vyšetrovanie a on bude podozrivým číslo jeden, ho donútil rýchlo konať. A to najmä potom, keď videl, ako zraneného obstúpilo plno kamarátov z radov Rómov, ktorí zrazu zmenili smer a hnali sa k nemu. V panike utekal domov, zbalil si najnutnejšie veci, zobral cestovné doklady a nejaké peniaze. A ešte v ten istý deň odcestoval do Košíc, odtiaľ cez Maďarsko do Talianska a na istý čas zakotvil v Grécku. Tam bol doslova nútený pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Potreboval nové osobné doklady a tak si v Grécku zaobstaral slovenský cestovný pas na meno Vladimír G. a takisto vodičák. V dokladoch bola vymenená len fotografia ich skutočného majiteľa za jeho. Poslúžili mu na prechod štátnych hraníc vo viacerých štátoch. Naposledy 26. septembra 1997 pri prekročení maďarsko-rakúskych hraníc v Nichelsdorfe a o deň neskôr na rakúsko-nemeckom priechode vo Walserbergu, kde mu falošné doklady odňali a prepustili ho na slobodu.
Vladimír T. sa potom pretĺkal ako vedel a o necelé dva roky neskôr, si vo Viedni zaobstaral ďalší falošný cestovný pas a vodičský preukaz na meno Alojz J. Tieto doklady používal na Slovensku až do 4. júna 2000, keď ho s nimi okolo pol šiestej ráno zadržali stupavskí policajti. A to krátko po vlámaní do miestneho pohostinstva, z ktorého si odniesol litrovku Becherovky a rôzne značky cigariet v hodnote 4 800 korún. Ďalšie štyri tisícky v minciach, vypáčil z hracieho automatu... Keď mu cestu skrížila policajná hliadka, neváhal a namieril na nich zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe. Dvojici policajtov sa vyhrážal zastrelením a snažil sa ich odzbrojiť a zobrať im kľúče od služobného auta. Nepodarilo sa mu to. Skončil vo väzbe a po zistení jeho skutočnej totožnosti, došlo k účtovaniu...
Vladimír T. sa zodpovedá pred súdom zo spáchania piatich trestných činov. Prokurátor ho obžaloval z pokusu o vraždu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a úradnej pečate, z krádeže, útoku na verejného činiteľa a nedovoleného ozbrojovania.
Najzávažnejším z uvedených činov je pokus o vraždu. Dokazovanie pred súdom však preukázalo, že vina Vladimíra T. nie je ani zďaleka jednoznačná. Okrem jeho tvrdenia, že výstrel padol náhodou, zmenil pôvodnú usvedčujúcu výpoveď aj postrelený Aladár. K jeho konfrontácii s Vladimírom T. mohlo dôjsť až v roku 2000 po tom, čo sa vrátil z Anglicka, kde na základe tvrdenia, že doma je ´rasisticky´ prenasledovaný získal azyl. Aladár pri konfrontácii vyhlásil, že k výstrelu došlo nešťastnou náhodou, a že Vladimír T. ho nechcel zastreliť.
Svoju výpoveď však v priebehu samotného pojednávania niekoľkokrát zmenil, ale nakoniec vyhlásil: "Keby ma chcel zastreliť, tak ma zastrelí. Je pravda, že na mňa kričal, veď bol na mňa najedovaný kvôli peniazom…" Navyše, ani zranenie, ktoré Aladár utrpel nesvedčí podľa znalcov o cielenom výstrele. Pri výstrele neboli zasiahnuté orgány dôležité pre život, Aladár utrpel len priestrel ľavej hrudnej steny a zlomeninu piateho rebra. Zo zranení sa liečil dva týždne.
Pochybností o vine obžalovaného bolo priveľa. Na základe uvedených skutočností a rozsiahleho dokazovania pred súdom, prokurátor ustúpil od obvinenia Vladimíra T. z pokusu trestného činu vraždy. Po tajnej porade senátu Krajského súdu v Košiciach, vyhlásil jeho predseda verdikt, ktorým súd uznal obžalovaného vinným z falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a úradnej pečate, z krádeže, útoku na verejného činiteľa a nedovoleného ozbrojovania. Za uvedené skutky mu vymeral 4 roky nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok je právoplatný, čo znamená, že Vladimír T. poputuje z väzby do výkonu trestu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
