po víťaznom stretnutí nad Petržalkou tréner superligového Tatrana Prešov Jindřich Dejmal (na fotografii). Pred týmto, pre zeleno - bielych mimoriadne dôležitým duelom, však českému kormidelníkovi v prešovských službách do reči príliš nebolo. Vlastne, cítil sa dotknutý článkom v našom piatkovom denníku i na druhý deň po tom, čo ho prevzal iný denník s celoslovenskou pôsobnosťou. Išlo o to, že tréner Dejmal absentoval na niektorých tréningoch marssuperligového mužstva, čím sa zaoberal výkonný výbor FC Tatran Prešova a pochopiteľne, i nás zaujímalo, prečo hlavný tréner sa po sobotňajšom majstrovskom zápase vyberie domov do Českých Budějovíc a do Prešova príde až v stredu. J. Dejmal nám to následne vysvetlil, prečo vynechával tréningy a doložil svoje tvrdenia písomnými podkladmi. Tieto vzťahy sú však výhradne záležitosťou trénera a jeho zamestnávateľa. Celá "aféra" bola však k niečomu predsa len dobrá. "Dúchanie pod kotol", ako niekto v klube nazval článok o hodnotení Dejmalovej práce, napokon možno rozdúchalo bojovnú iskru, ktorá bola základom úspechu Tatrana s Artmediou a azda i vyčistila to, o čom sa v kuloároch pošuškávalo...
"Dá sa to povedať i takto," priznal po sobotňajšom stretnutí J. Dejmal. "Podľa mňa i to zomklo mužstvo. Žiadny tréner si určite nemyslí, že hráči ho milujú. V konečnom dôsledku, ak sú dobre pripravení, tak sú schopní vzdorovať každému súperovi. Dôkazom toho bol súboj s Petržalkou, s ktorou oslabení o V. Staša tri body ozaj doslova vydreli. Nuž a tie v konečnom účtovaní môžu mať cenu zlata. Takže, viem i to, že si hráči zavše na trénera zanadávajú. Robil som to i ja, keď som aktívne hrával, keď nás poriadne preháňal. V podstate však futbalista vie, že také niečo potrebuje. Nakoniec tvrdá robota sa im vráti vo výsledkoch i prečo to nepovedať, i v zárobkoch. Takže tie tvrdenia, že málo trénujeme nešli po srsti ani hráčom, nielen mne osobne. Tí pred zápasom s Artmediou boli za mnou a svorne tvrdili, že určite tento zápas neprehrajú, hoci by na trávniku mali duše nechať. Keď som pred nimi stál už na predzásovej taktickej príprave, hoci mi na duši ľahko nebolo po tom čo odznelo na moju adresu, aj dosť rozrušený vravel, že možno stojím takto pred vami naposledy. Napriek tomu som apeloval, že nie iba ten zápas musia zvládnuť. Že predsa sú dobre pripravení a verím, že záchranárske práce zvládnu. Či už pri mužstve budem naďalej ja, či príde po mne niekto iný. Dobre mi padla následná reakcia skúsených hráčov. Nie, tréner, vy tu ostanete. Takéto slová v kabíne ma nesmierne posilnili. Nakoniec sme vyhrali, zdá sa, že ostávam, ale i tak je to iba kvapka v mori z toho, čo spoločne chceme s mužstvom Tatrana dokázať. Nechcem sa v tejto súvislosti vracať k problémom z jesene. Faktom však je, že v úvode sme prvé tri body získali až v šiestom kole, kým teraz ich máme na konte už osem. Aj len potvrdzuje moje slová v úvodu, že toto mužstvo sa zlepšuje od zápasu k zápasu. Tým pádom, či sa na mňa niekto bude hnevať alebo nie, nemôžem súhlasiť s tvrdením, že vraj málo trénujeme. Týždenný tréningový cyklus vedený mnou v Tatrane nie je iba mojím výmyslom. Je overený radom skúsených odborníkov a potvrdený mojou pätnásťročnou praxou. Telo človeka nie je tiež "perpetum mobile". Ak veľa trénuje, musí i veľa odpočívať. Do detailov však nechcem zachádzať, to by bola debata na dlhší čas." Celkom tu ale opäť niečo nesedí. Niektoré tvrdenia sa názorovo rozchádzajú. Na jednej strane vraj málo trénujete, no spomíname si zase na druhej i na slová, že viaceré zranenia vašich zverencov vznikli údajne z tréningového preťaženia... "Asi narážate na mladého Bašistu, ktorý prišiel vraj k únavovej zlomenine chodidla. Bodaj by aj sedemnásťročný chlapec k neprišiel. Tvrdo trénuje so superligovým mužstvom. Ja sa potom ešte dozviem, že dokonca chodí i na individuálne atletické tréningy. A vieme, že vyťažený je i v slovenskej reprezentácii do 18 rokov. Potom zase tréningy s nami, zápasy... Takže pripúšťam, že v takom prípade únava sa môže dostaviť. Nuž a zranenia ruky brankára Pulena, či Lazúra, to sa pritrafí v tréningovom či zápasovom zápale. Chápem i v tej súvislosti ľudí v klube. Že sú nervózni z nášho postavenia, azda i ekonomiky, ale nemyslím, že je správne zvaľovať vinu jednostranne. Na niečo, čo podľa mňa sa robí zodpovedne a dobre. A ak som i odišiel z vážnych dôvodov domov, tak len v súlade s mojou zmluvou a s vedomím vedenia klubu." To, že medzi vami a niektorými členmi vedenia FC Tatran Prešov sa názorovo zaiskrilo, je neodškriepiteľné. Kapitán mužstva Marek Seman však po zápase s Petržalkou tvrdil, bezprostredná spolupráca v trojuholníku hráči, tréneri, funkcionári, bola takmer príkladná. Takže vzťahy sa podľa toho, čo je napokon v záujme spoločných cieľov dobré, v klube nenarušili. "Nie, nie, myslím, že je to v pohode. Funkcionárom som okrem iného povedal, že som tak isto len človek, a že nemám vodu namiesto krvi. Som tu navyše sám, ďaleko od domova, kde mám nemocnú manželku. Mnohé veci sa ma teda osobne dotýkajú. Nad vodou ma drží azda to, že viem, že dobre vychádzam so svojimi najbližšími spolupracovníkmi i hráčmi. Keby som bol presvedčený, že idú proti mne, určite by som to vycítil a nemohol v takom ovzduší zostať. K prešovskému futbalu mám skutoč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
