V etnografickej časti ju zaujali artefakty ženského odevu.

Pozoruhodná je najmä parta, čiže svadobný veniec z Kojšova. Jeho tvar nadchol aj režiséra filmu nejasná správa o konci sveta Juraja Jakubiska. Použil ho pri kostýmoch hlavných hrdiniek. Etnografi považujú túto partu v celosvetovom meradle za archaickú. Prstencový základ tvorí ohýbateľná obruč z tvrdého papiera pokrytá zamatovou a zlatou stuhou. V strede navrchu má kytičku trblietok z kovových špiráliek, flitrov a korálok. Nevesta by mala byť podľa tradície krásna aj zozadu a preto sa na zátylí nachádzajú široké kvetované stuhy, voľne splývajúce po celej dĺžke chrbta.

Ivetu Henzélyovú zaujali aj kvôli láske ku folklóru. Zdedila ju po mame, profesionálnej choreografke. Navyše kedysi tiež tancovala vo folklórnom súbore. Kojšovské kroje si vyskúšala na vlastnej koži. "Páči sa mi, že každá z farebných stúh má svoj význam. Tie ozdoby hlavy sú veľmi pekne výtvarne spracované. Túto krojovú tradíciu už dodržiava iba posledná generácia a vlastne existuje už iba vo folklórnych skupinách a súboroch. Obávam sa, či si o pár rokov bude niekto pamätať, čo znamená korunka na parte a prečo má stuhy červené," prezrádza Iveta Henzélyová, riaditeľka školy spolupracujúcej s Východoslovenským múzeom, ktorá na svojich oddeleniach vychováva aj reštaurátorov a konzervátorov. "Múzeá navštevujem veľmi rada. Aj preto, že v nich môžem vidieť predmety vypovedajúce o histórii. Som človek s pevnými koreňmi, nie kozmopolita. Preto cítim potrebu skúmať odkiaľ pochádzam a kde žijem," tvrdí Iveta Henzélyová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.