Rade ministrov disponovalo siedmimi hlasmi. Vyplýva to z dokumentu o základných princípoch rokovaní o kapitole inštitúcie, ktorý včera komisia zverejnila.
Komisia oznámila, že v návrhu rokovacích pozícií pre jednotlivé kandidátske krajiny bude vychádzať zo Zmluvy z Nice, ktorú lídri európskej pätnástky schválili v decembri 2000 a ktorej ratifikácia v členských štátoch momentálne prebieha.
Podľa nej má mať Slovensko 13 poslancov v EP, sedem hlasov v rozhodovacom orgáne EÚ - Rade ministrov, a po deväť kresiel v Hospodárskom a sociálnom výbore EÚ a Výbore pre regióny. Hneď po vstupe má tiež mať jedného člena EK.
Komisia mieni zachovať aj po rozšírení viacjazyčnosť, preto navrhne, aby sa slovenčina, ako aj jazyky ďalších prijatých krajín, stali novými oficiálnymi jazykmi únie. K 11 súčasným jazykom tak pribudne v únii s 27 členmi najmenej desať nových.
Komisia v dokumente uviedla, že pri zastúpení nových členov v parlamente a rade bude treba dohodnúť prechodné obdobia. Podľa scenára rozšírenia by totiž nové krajiny mali do EÚ vstúpiť v roku 2004, ale Zmluva z Nice počíta s ich zastúpením v rade až od 1. januára 2005. Voľby do EP sú zasa naplánované až na leto 2004.
Do úvahy podľa EK prichádza v prípade EP, že noví členovia budú mať do volieb počet poslancov stanovený podľa terajších pravidiel, alebo sa uplatní predčasne Zmluva z Nice s tým, že starým členom ostanú počty nezmenené.
V prípade Rady ministrov bude treba stanoviť počet hlasov pre každú novú krajinu, ako aj novú hodnotu kvalifikovanej väčšiny, buď podľa teraz platných pravidiel, alebo predčasným uplatnením ustanovení Zmluvy z Nice, ktoré majú platiť od 1. januára 2005.
Komisia v dokumente informovala, že v súlade so závermi z Nice navrhne, aby každý nový členský štát mal jedného sudcu v Európskom súdnom dvore, jedného zástupcu v Dvore auditorov, a aby sa guvernér národnej banky automaticky stal členom všeobecnej rady Európskej centrálnej banky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
