60. rokoch ich ešte bolo v lesoch okolo štyroch tisíc.
"Ak počet hlucháňov klesne pod kritickú genetickú hranicu päťsto kusov, vyhynú. Aj v tejto situácii sa však objavujú tlaky, aby sa tento vzácny vták mohol oficiálne loviť. Niektorí ľudia z poľovníckej loby dokonca tvrdia, že hlucháňov je veľa," konštatoval výskumný pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied v Starých Horách Miroslav Saniga.
Zvyšky hlucháňov sa vyskytujú najmä na strednom Slovensku. Napríklad v Starohorských vrchoch zostali zo sto kohútov už iba dva. Tie sú však podľa Sanigu dosť staré a tento rok, najneskôr na budúci, zahynú. Hlucháních sliepok je v spomenutej oblasti už iba šesť.
"Mnohí horári si myslia, že ak je v oblasti kohút a sliepka, musia sa spáriť a zabezpečia reprodukciu, ale to nie je pravda. Ak kohút nie je pre sliepky atraktívny, nepripustia ho k sebe. Na tokanisku musí byť vždy viac kohútov, aby si mohli vybrať. Jeden nestačí," argumentuje Saniga.
Problém záchrany hluchánej populácie je v tom, že ich nie je možné jednoducho preniesť z jednej oblasti do druhej. Hlucháň nikam neodlieta, žije v priestore štvorcového kilometra celý život a dokonale ho pozná. Kým sa zoznámi s novým prostredím, dravce ho zlikvidujú. Nákup hlucháňov zo zahraničia a ich nasadenie do slovenských hôr je málo efektívne. "Zo sto mladých vtákov vypustených do prírody štatisticky za pol roka prežijú len dva," tvrdí výskumný pracovník ústavu. Podľa Sanigu by hlucháňom pomohol prežiť zákaz lovu.
V Českej republike je momentálne situácia ešte horšia. Prežíva posledných desať hlucháňov, hoci pred niekoľkými desaťročiami bol dokonca raj hlucháňov aj v okolí Prahy. V Krkonošiach teraz žijú dva, aj to vypustené z polodomáceho chovu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
