rozdelením materskej série INDYCAR v roku 1996 na CART a IRL, pričom CART sa stala prakticky oficiálnym nástupcom a o "rebelskej" skupine, vedenej majiteľov slávnej tehelne v Indianapolis, Tony Georgem, sa dlho vravelo iba ako o slabom odvare pôvodnej série. V CART zostali najslávnejšie tímy a najlepší pretekári, ako aj najbohatší sponzori. Lenže časy sa menia a CART sa po odchode svojho prezidenta Andrewa Craiga (v roku 2000) dostala do vnútornej krízy a záujem začali strácať aj sponzori. Chvíľu sa síce šuškalo niečo o opätovnom spojení, no bolo to skôr len zbožné želanie ako realita. Podnikavý George zatiaľ všetko vsadil na svoju jedinú kartu a 500 míľ v Indianapolis, najstaršie a najslávnejšie preteky sveta, na ktoré sa sústreďuje pozornosť celej americkej verejnosti, začali onedlho sponzorom z CARTu chýbať. To bol dôvod, prečo začali tlačiť na tímy, aby sa vrátili na štart známych pretekov (aj napriek rozdielnym technickým predpisom). Ako prvý podľahol tím Chipa Ganassiho, ktorý v roku 2000 poslal na slávne preteky Montoyu a Vassera. Oplatilo sa. JPM a Jimmy takmer dokonale pokorili celú IRL elitu, keď Montoya suverénne zvíťazil (viedol 167 z 200 kôl) a Vasser skončil tretí! O rok neskôr Ganassiho príklad nasledovali už aj tímy Penske a Green a spoločnými silami IRL špičku doslova prevalcovali, keď obsadili prvých päť miest (piloti tímu Penske dvojité víťazstvo)!!! Úspech im zachutnal a keďže ich domovská séria sa začala otriasať v základoch, v majstrovskom tíme Penske sa rozhodli, že v CART si dajú pauzu a vsadia na IRL (Indy Racing League). Ešte šalamúnskejšie sa však zachovali v tímoch Mo Nunna, Ganassiho a Walkera, ktoré sa v sezóne 2002 rozhodli bojovať na oboch frontoch súčasne (Rahal využil iba dlhú prestávku v CART a do Fontany poslal Vassera). Skôr však než si povieme, ako sa im v novom priestore darí, ujasnime si aspoň základné rozdiely oboch sérii.
Pre porovnanie si uveďme technické parametre monopostov CART i IRL. Autá pre CART sú dlhé 190 - 199 palcov (1 in = 2,54 cm), široké 50 - 63 palcov a vysoké 38,5 palca. Na ich stavbu sa používa uhlíkový laminát a sú poháňané 2,5 lit. (V8) turbomotorom o výkone asi 800 koní. Palivom je Methanol. Minimálna hmotnosť je 1,550 libier (1 lb = 0,4536 kg) a rozmery pneumatík sú vpredu: šírka 12 in pri priemere 25 in, vzadu: šírka 16 in a priemer 27 palcov. Monoposty IRL používajú rovnaké palivo, rovnaký materiál na výrobu a rešpektujú tiež rovnakú minimálnu hmotnosť. Ich základné rozmery sa však líšia. Dĺžka 192 - 196 palcov, šírka 74 - 78,5 palca a výška 38 palcov. Atmosferický motor V8 má povolený objem 3,5 litra a limitovaný výkon sa odhaduje asi na 650 koní. Pokiaľ ide o pneumatiky, tak rozmery predných sú: 11,2 in (šírka) a 26 in (priemer). Pri zadných je to 15 palcov šírky a 27,5 palca v priemere. Ak sa pozrieme na športové pravidlá, tak ani tam zasa výrazné rozdiely nenájdeme. IRL odjazdí za sezónu asi 15 pretekov, zatiaľ čo CART okolo dvadsať (v r. 2002 ich je 19). Dôležité tiež je, že IRL sa jazdí výlučne iba na ovaloch.
Zatiaľ, čo CART sa tentoraz rozbieha pomaly (videli sme iba jediné preteky v mexickom Monterrey), Indy Racing League má za sebou už tri úvodné podujatia v Miami, Phoenixe a vo Fontane. Tie prvé na Floride vyhral 22-ročný Američan Sam Hornish na podvozku Dallara a s motorom Chevrolet, ktorý po ovale doslova lietal (viedol 166 kôl z 200). Desať kôl pred koncom mal už na druhého Gila de Ferrana náskok asi 15 sek., keď však potom havaroval Dary, nasledovala žltá fáza a reštart do posledných dvoch kôl bol ozaj dramatický. Hornishovi sa nakoniec podarilo odrazil útok oboch pilotov tímu Penske a zaslúžene sa radoval. Naznačený súboj však pokračoval aj na ďalšom podujatím. Vo Phoenixe bol v tréningu opäť najrýchlejší Hornish pred dvojicou Penske, no v pretekoch svoju pozíciu neustál (hoci viedol 67 kôl, čo je najviac zo všetkých) a musel sa pokoriť pred CastroNevesom a de Ferranom. Ospravedlnením mu bolo azda to, že v závere jazdil bez druhého rýchlostného stupňa. Na tretie preteky sa séria presúvala do Kalifornie, kde ich čakal smutne preslávený (tragédiou Grega Moora) oval vo Fontane. V kvalifikácii zasa dominoval Hornish pred Castronevesom a de Ferranom, no v pretekoch to tentoraz bolo oveľa pestrejšie a vo vedení sa vystriedalo až osem pilotov (zaujímavé, že ani raz penskeho chlapci). Po vážnom súboji s Jacquesom Lazierom napokon opäť zvíťazil Sam Hornish a suverénne vedie aj v priebežnom poradí série. Zdá sa teda, že obhajca vlaňajšieho prvenstva Hornish, je v súčasnosti najrýchlejším mužom Ameriky a potencionálnym kandidátom do F1 (samozrejme, ak sa dokáže presadiť aj na klasických okruhoch). Penskeho brazílsky chlapci si však tiež nepočínajú zle. IRL v tomto roku teda sľubuje napínavé súboje a CART sa bude musieť o svoju prestíž poriadne popasovať.
Doterajšie výsledky Miami: 1. Hornish, 2. de Ferran, 3. CastroNeves, 4. Ward, 5. Salazar, 6. T. Scheckter, 7. Giaffone, 8. Barron, 9. Lazzaro, 10. Dare. Phoenix: 1. CastroNeves, 2. de Ferran, 3. Hornish, 4. Salazar, 5. Al Unser jr., 6. J. Lazier, 7. B. Lazier, 8. Boat, 9. Treadway, 10. Noda. Fontana: 1. Hornish, 2. J. Lazier, 3. Redon, 4. de Ferran, 5. Castroneves, 6. Giaffone, 7. B. Lazier, 8. Sharp, 9. Vasser, 10. Ward. Priebežný stav po troch pretekoch: 1. Hornish 141 bodov, 2. Castroneves 115, 3. de Ferran 112, 4. J. Lazier 80, 5. Salazar 77, 6. Redon 66, (nedivte sa tým veľkým číslam, pretože víťaz dostáva 52 bodov, druhý 40 atď, a bodujú vlastne všetci pretekári).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
