až 32-centimetrovým priemerom objavil lesník Mestských lesov v Dobšinej pri pravidelnej obchôdzke. Udalosť nahlásil policajtom a tí zistili, že drevo v lesnom poraste odcudzil 22-ročný miestny občan. Smreky nezákonne vyťažil a postupne ich z lesa odvážal. Doma ich popílil a použil pre vlastnú potrebu ako palivové drevo.
Takéto prípady nie sú výnimočné a ich počet stúpa najmä v zimnom a jesennom období. Páchateľmi sú v drvivej väčšine Rómovia. Starosti robia tak majiteľom lesov, ako aj policajtom. Ak totiž páchateľov trestnej činnosti neprichytia priamo pri čine, dokazovanie je obtiažne. Okresný prokurátor v Rožňave JUDr. Zoltán Gallo zaevidoval ku koncu marca 69 osôb, ktoré sú obvinené z trestného činu krádeže podľa § 247, odsek 1, 2 písm. d, trestného zákona za krádež dreva z lesného pôdneho fondu, respektíve plodín z poľnohospodárskej pôdy. Hrozí im trest odňatia slobody na dva roky, peňažný trest, alebo prepadnutie veci. Najčastejší je trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Z. Gallo sa nezhoduje s názorom, že na páchateľov trestných činov takéhoto charakteru neexistujú právne riešenia. Reaguje tak aj na názory ohľadom krádeží dreva, ktoré pred niekoľkými dňami na stránkach Gemerského denníka vyjadril konateľ rožňavských mestských lesov László Gordon. "V prvom rade ide o spoluprácu majiteľov lesov s políciou. O zákon sa však právne vieme oprieť. Prvé znenie takzvaného farmárskeho zákona nebolo v praxi použiteľné. Novela trestného zákona, trestného činu krádeže však jasne hovorí, že kto si prisvojí cudziu vec, aj drevo v lesnom pôdnom fonde, naplnil podstatu trestného činu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody".
Majitelia lesov sa boria s problémom stráženia území a s páchateľmi, ktorí odmietajú vinu napriek tomu, že nesú drevo z lesa priamo pred strážnikom. Z. Gallo pripomína, že beztak sa dopustili trestného činu. Vlastníci lesov sa obávajú platenia súdnych trovov. Rómovia totiž na vyplatenie škody nemajú peniaze "Ak si v trestnom konaní organizácia nárokuje na úhradu spôsobenej škody, stačí, ak sa do konania zapojí. Súdne trovy platiť nemusí".
V praxi sa vyskytli aj Rómovia, ktorí škodu zaplatili a trestné stíhanie v takomto prípade môže byť voči nim podmienečne zastavené. Stíhaniu pritom čelia aj občania, ktorí spôsobili len niekoľko stokorunovú škodu. "Vlani sme obžalovali ženu, ktorá z poľa pri Kunovej Teplici ukradla dve vrecia kukurice. Ďalší páchateľ je obžalovaný pre 400-korunovú škodu a trestu sa nevyhne ani páchateľ, ktorý v Dobšinej vyrúbal hrab za 299 korún," spomína Z. Gallo na prípady, ktoré dokazujú, že na krádeže dreva existujú riešenia. Najviac sú nezákonným výrubom postihnuté už spomínané Mestské lesy v Dobšinej a plešivecký urbariát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
