Dvanásť rokov počúvame, že zdravotníctvo je v kolapse. Je to jedna z najtupších fráz - ani Severná Kórea ešte neskolabovala.
Nie - zdravotníctvo je iba v škandáli a dlhočiznom tuneli, v ktorom sa mesačne stráca 400 či 800 či bohviekoľko miliónov. Cifra sa mení podľa toho, či moderuje erKováč, erZajac, erŠagát, či iný službukonajúci expert. Ak niekoho dobehne kolaps, tak je to občas pacient, ktorý sa vyvalí, než sa dočká "bezplatnej" starostlivosti.
Najnovší škandál sa volá cenový výmer. Vymysleli ho na ministerstve, premietli do zmlúv v poisťovniach, vzbúrili sa proti nemu v nemocniciach, profitujú z neho v lekárňach a doplácajú naň pacienti VšZP. Keďže sa nemocniciam mália kontrakty, ktoré s nimi táto "poisťovňa" uzavrela, nemajú pacienti isté, že budú ošetrení. Teda pokiaľ nie sú "akútni". Veličenstvo VšZP rieši kalamitu tak, že klienta občas prevelí na iný zdravotný ústav. Inokedy sám získa v nemocnici "poradie" na ďalší mesiac - ako za boľševika v Mototechne. Najistejšie je zaplatiť na drevo. Problém pre väčšinu je, že preč sú lacné časy, keď roznášal koňaky po špitáloch Fico...
To všetko je naozaj oberškandál. A tak teraz beží pútavá diskusia, že kto je vinný. Nemocnice hovoria, že poisťovňa, lebo výmer proste nezohľadňuje úplný objem výkonov, ktoré musia urobiť. VšZP hovorí, že nemocnice, pretože fingujú neexistujúce výkony a fungujú nehospodárne. Obligátnym hriešnikom je "štát", lebo dlhodobo odvádza za svojich poistencov iba tretinu z toho, čo podnikatelia. Keby pridal, hovoria mnohí, hneď by aj nemocničné kľučky boli z klobásy, hajzlové misy z mosadze a splachovanie na diaľkové ovládanie. Napokon, celý národ, s výnimkou hovorcu Urmaniča, je zajedno v tom, že za katastrofu môže R. Kováč, ktorý tomu vôbec nerozumie a mal by ísť tam, kam ho viaže pôvodná profesia gynekológa.
Príbeh je o inom. Ide o čiastkové pravdy, ktoré však nie sú príčinou, ale súborom dôsledkov. Podstatné je toto: Neexistuje rovnováha medzi objednávkou na výkony zdravotníctva a možnosťami ekonomiky ich prefinancovať. Systém treba jednoducho nastaviť tak, aby sa dostal do rovnováhy. To je nesporné, pretože hoci rovnica má dve strany, iba jedna je konštantná: Možnosti slovenskej ekonomiky sú dané. Budú sa iste zvyšovať, ale v čase. (Navyše, spätne ekonomiku tento model ešte škrtí - napríklad tým, že lekárov motivuje uznať každého simulanta ako práceneschopného, čím sa znižuje HDP a zvyšujú náklady na NP.) Zmeniť teda treba systém, a to drasticky - redukciou inštitucionálnou (poisťovne, nemocnice), i personálnou (prezamestnanosť). A prispôsobiť štruktúru objednávky, a to totálnou zmenou liečebného poriadku a liekovej politiky. Hoci mnohí nadvihnú obočie, nie je to až taká veda, chce to len odvahu.
Zdravotníctvo je ostrov dekadentného socializmu, ktorý tu vytŕča v trhových podmienkach. Za daný stav existuje iba jediná zodpovednosť - a to kolektívna VŠETKÝCH PARTICIPUJÚCICH. Tými sú politické elity, byrokracia, poisťovne, nemocnice, lekári, lekárnici, distribútori, výrobcovia, dodávatelia a PACIENTI. Kolektívna vina spočíva v tom, že každý podlieha dvom ilúziám. Po prvé, že je v jeho záujme systém nemeniť, resp. ak je zmena nutná, tak všade inde, iba nie tam, kde ja pôsobím. Po druhé, že príčinou permanentného "kolapsu" sú iba ľudské zlyhania, nie systém ako taký.
Politici ako TRIEDA sú vinní tým, že večne ustupujú agresívnemu lobizmu presadzujúcemu záujmy skupín, ktoré sa zdravotníctvom živia. Poisťovne, nemocnice, distribútori atď. sú vinní tým, že systém sa zvnútra rozkráda (pozri posledný škandál NKÚ-VšZP) a cez svoje odbory, komory, združenia a spol. sa urputne bránia každej zmene, ktorá by nezmysly racionalizovala. Viď napr. odpor proti rušeniu nadbytočných nemocníc, zápasy okolo liekových formulárov a pod. Napokon pacienti sú vinní tým, že deravý systém udržiavajú v chode uplácaním jeho účastníkov. Resp. tichou akceptáciou pomerov (Fico: "Tak je proste systém nastavený"). A spoluvinní sú pacienti aj ako občania: Tolerujú a volia politikov, ktorí živia ilúziu o "bezplatnom" zdravotníctve a "prirodzených" nárokoch na liečbu chrípky zadarmo.
Možno posledný v rade je minister ako osoba (inak naozaj neschopný). Silnejšou figúrou slovenského zdravotníctva než R.Kováč je napríklad poslanec Finďo. Medzitým čo sa rozčuľujeme, presadilo toto tykadlo lobistických skupín v NR SR novelu o spotrebnej dani z tabaku, novelu o zdravotnom poistení a novelu exekučného poriadku. Tak nedostatkový systém funguje; kolesá vplyvových skupín doň zvonku vháňajú ďalšie zdroje, ktoré sa zvnútra vytunelujú. A prichádza objednávka na ďalšiu záplatu... Keď sa samoobslužný pás náhodou zadrhne, tak sa medzi sebou poruvú. Presne o tom je terajší súboj medzi VšZP a nemocnicami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
