sa už tradične venuje aj otázke národnostých menšín. A nevyhýbame sa ani pálčivým otázkam nášho spolužitia. Chceme podnietiť diskusiu o týchto historických súvislostiach," zaznelo včera v historickej sále Župného domu na úvod stretnutia česko-slovenskej komisie historikov. Táto prestížna organizácia, združujúca špičkových vedeckých pracovníkov, sa stretáva iba dvakrát do roka a vždy na inom mieste.
Ako prezradil organizátor odborného podujatia Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV a Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach, metropolu východného Slovenska si vybrali aj preto, že tu žije početná maďarská menšina. Medzi hosťami nechýbali ani generálny konzul ČR Josef Byrtus a jeho maďarský náprotivok György Varga.
Diskusné príspevky sa krútili okolo medzinárodných súvislostí postavenia maďarskej menšiny v Československu po rokoch 1945, ale aj maďarskej menšiny v československej politike 1968-1992. A rezonovala aj téma takzvaných "Benešových dekrétov". Tie v súčasnosti spôsobili krízu diplomatických vzťahov krajín V4 kvôli vyhláseniam Viktora Orbána o potrebe ich zrušenia pred vstupom Česka a Slovenska do EU.
Historik LászlÓ Szarka z ústavu pre výskum etnických menšín v Budapešti sa nazdáva, že v tomto prípade Československo krivdilo maďarskej menšine. "Za prvej republiky sa maďarská národnosť, aby mala výhody, úplne prispôsobila domácemu obyvateľstvu. Nemožno ju preto hádzať do jedného vreca so sudetskými Nemcami," uviedol Lászlo Szarka. Na stretnutí bol prítomný aj veľvyslanec ČR na Slovensku Rudolf Slánsky. Podľa neho otvoriť otázku Benešových dekrétov by znamenalo spochybnenie celého povojnového usporiadania Európy.
Ako doplnil Štefan Šutaj, slovenské aspekty v maďarskej otázke v súvislosti s "Benešovými dekrétmi" spracoval Spoločenskovedný ústav SAV a ponúkol ich pred troma týždňami do pozornosti politikom a diplomatom, keďže poniektorí majú v historických súvislostiach obrovské medzery. Zatiaľ však nezaznamenali žiadny záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
