HK Nitra, ktoré zaručuje poslednú priamu miestenku do WHIL, rozhodli sme sa trochu povŕtať v súkromí dvoch hráčok, ktorých spájaj rodinné zväzky s bývalými či súčasnými futbalistami Spartaka Trnava.
Kapitánkou Zekonu je Andrea Šalatová, rodáčka zo Šale. Okrem toho, že vo svojej vitríne má aj dve ocenenia pre najlepšiu hádzanárku Slovenska, pýši sa aj mimoriadne športovo založenou rodinou. Manžel Ľuboš, dlhoročný volejbalový reprezentant Slovenska, je už na Zemplíne pomerne známy. Rovnako aj jeho otec, Andrein svokor, Jozef Šalata, ktorý trénuje piatoligových futbalistov Nacinej Vsi. Menej sa už však vie o Andreinom bratovi, ktorý hráva takisto volejbal, ale hlavne o jej bratancovi Rastislavovi Kostkovi, hráčovi momentálne druholigového Spartaka Trnava. "Všetci máme ozaj k športu veľmi blízko, čo je najmä pri spoločných debatách veľmi účelné. Skoro vždy sa téma zvrtne na šport," s úsmevom na tvári tvrdí dvadsaťosemročná hádzanárka. Čo sa týka rodinného vzťahu s pilierom defenzívy "bílych andelov", vysúka len samé slová chvály. "Naposledy sme s Rasťom na chate oslavovali Silvestra, ale keď nám to čas i povinnosti dovolia, navzájom sa chodíme navštevovať i povzbudzovať. Videla som ho v akcii nielen v drese Spartaka, ale aj v tom reprezentačnom," s hrdosťou vraví A. Šalatová a vzápätí dodáva, že hoci sú v tejto sezóne Trnavčania len druholigoví, čoskoro vraj istotne budú brázdiť elitné trávniky.
Ďalšou michalovskou hádzanárkou majúcou rodinné zväzky s trnavským futbalom je Jana Karhanová Makeľová. Už podľa jej dievčenského priezviska je zrejmé, že ju spája rodinné puto so slovenským reprezentantom Miroslavom Karhanom, momentálne hrajúcom za bundesligový VfL Wolsfburg. Pravda, Janine kontakty s Mirom nie sú až také čulé a časté ako v predchádzajúcom prípade. "Ešte keď hrával na Slovensku, občas som ho videla priamo v akcii. Ale po tom, čo sa rozhodol pre legionársky chlebíček, ho vídam už len prostredníctvom televíznej obrazovky," prezradila Jana Makeľová. Miroslav Karhan po odchode zo Spartaka Trnava najprv zamieril do španielskeho Betisu Sevilla, neskôr v drese Besiktasu Istanbul okúsil aj Ligu majstrov, aby potom zamieril do najvyššej nemeckej súťaže, kde síce jeho zamestnávateľ naposledy prehral na domácom trávniku s Herthou Berlín, no v celkovom sumári mu patrí lichotivá desiata priečka. "Miro ma videl hrať len raz počas nášho duelu proti Interu, ja som však za ním prišla aj do Prešova či Bardejova. Teraz už spolu veľmi nekomunikujeme, pretože všetky návštevy Slovenska využíva predovšetkým na návštevu rodičov či svokrovcov," povedala michalovská krídelníčka, ktorú spája s o šesť rokov mladším Mirom nejedna humorná príhoda. O jednej, ktorú ešte za mladých čias zažila počas prázdnin u starkej v Leopoldove, sa podelila aj s nami. "Keďže som bola od neho staršia, dali mi ho často na starosť. Zabudli však nato, že obaja máme mimoriadné športové gény. Bolo tak aj po tom, čo na dvore natreli čerstvou farbou celkom peknú drevenú bránu. Samozrejme, začali sme hrať futbal, čo bránička nevydržala a úplne sa rozpadla. Čo bolo potom, nechcite vedieť," tajuplne uzavrela debatu Jana Makeľová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
