vidieť. Boli sme všetci "doma v Prešove" a tak v prestávke medzi ročníkmi, ako aj v jesennej časti ligy, keď sa vyskytli voľné termíny, bolo pozvánok k odohraniu priateľských zápasov neuveriteľne veľa.
ŠK Slávia Prešov v Marhani
Možno každého zarazí. V Marhani? Vedenie mužstva prijalo pozvánku na odohranie priateľského zápasu v tejto obci Bardejovského okresu preto, že sa o ňu pričinil bývalý stredný útočník prešovského mužstva, učiteľ Ján Sokáč. Práve ten, ktorý mi ako 7-ročnému v Hanušovciach nad Topľou kúpil a z Užhorodu doniesol po zápase Prešova v Užhorode pravú koženú loptu. Bola to v histórii Hanušoviec prvá futbalová lopta. Jeho jediným cieľom bolo to, aby obyvateľom obce ukázal najmladšieho slovenského futbalového reprezentanta, k rastu ktorého sám prispel. Osud mu to však nedoprial. Národné mužstvo malo v tom čase sústredenie na medzištátny zápas s Bulharskom už týždeň pred zápasom, ktorý však Bulhari na poslednú chvíľu odvolali a v ten deň, keď som mal byť v Marhani, bol som v Trenčíne s národným mužstvom. Učiteľ Sokáč márne čakal. Z celého tohoto vystúpenia je však zaujímavá tá skutočnosť, že prešovský kolektív cestoval do Slovenských Raslavíc známym "bardejovským rýchlikom", z ktorého prestúpil na koňmi ťahaný rebriňák, a tak došiel do obce, kde bol očakávaný a veľmi milo privítaný. Dodnes ma bolí to, že ma z nároďáka na tento zápas nepustili.
Banícky deň v Koterbachoch Rudňanoch
Aby mohla ŠK Slávia Prešov hrať v Koterbachoch na Dni baníkov v kompletnom zložení, posunuli oslavy o týždeň dopredu, a tak sme vycestovali na zápas, ktorý bol už od samého začiatku skutočným sviatkom. Ešte len sme prišli, už obklopili nášho trénera Ďulu Grobára. Požiadali ho totiž, aby sme ich nerozstrieľali. Chceli uhrať prijateľný výsledok. Tréner sa poškriabal za ušami a "grobárovským spôsobom" celú záležitosť riešil svojským spôsobom: "Znace panove, to že da šicko urobic, ale mam pripominku. Ja mam v mužstve dvoch veľkych žrochoch Šteinera a Danka a tak bi bulo dobre, keby sce im pripravili dajake jedzeňe na cestu domu."
"Ľem teľo chcece? Nestarajce še, na cestu dostanece šicko keľo vas jest baliky, žeby sce od hladu neumreli" Skutočne tomu aj tak bolo. Koterbašania každému pripravili veľký balík dobrôt. Pri preberaní balíkov z jedlom pred cestou domov Ďula zakrútil fúzy a konštatoval: "Ja znal, že kedz jim to rucim do pľacu tych dvoch žrochoch, tak to budze pre šickych." ápas sme vyhrali na naprostú spokojnosť usporiadateľov v pomere 8:5, pozvali nás na slávnostnú večeru, hudba vyhrávala, tancovalo sa,ale mne do očí od samého začiatku bil do očí veľký vojenský stan po všetkých stranách označený veľkým červeným krížom,pred ktorým stáli dvaja saniťáci v bielych plášťoch s pripravenými nosidlami. Zábava pokračovala, jedlo sa, pilo sa, keď tu začali pracovať saniťáci. Vždy jedného z nás hodili na nosidlá, odniesli nás do stanu, kde sme si museli osobne pripiť s ich hráčmi. Bola to pre nich veľká pocta. Rozlúčka a spomienka dodnes sa nedá zabudnúť.
Na odpuste v Humennom
V drese ŠK Slávia po odchode obrancu Šitára ako vojaka na východný front sa objavil hráč Humenného, aby ho zastúpil na mieste obrancu a bol ním zubný technik. Gejza Kardoš. Ten sa vrátil do Humenného, a aby sa s nami stretol, pozval nás na majáles do Humenného odohrať priateľský zápas. Bolo to dňa 28. 11. 1943. Pozvanie bolo prijaté, a tak v uvedený deň ráno sme sa stretli na železničnej stanici. Do jedného veľkého prúteného koša náš nezabudnuteľný Hajdúk-báči nabalil výstroj, cestoval s nami. Ďula Grobár bol trénerom a vedúcim výpravy, kúpil, čuduj sa svete, 15 spiatočných lístkov, ale čo čert nechcel, pred odchodom vlaku asi 15 minút bolo nás iba 8 hráčov, keď sa objavili dorastenci Jozef "Džuspe" Gašparík a Laci "Aston" Kassay. Ďula uhovoril výpravcu, aby ešte počkal, keď sa tu objavil redaktor Gustáv Argaj. Tohoto sme násilím vtiahli do vlaku, Ďula dal pokyn k odchodu a cestovalo sa. V Humennom nás na preplnenom štadióne prijali veľmi srdečne a v kabíne určil aj zostavu: Tomašovič Hladoník, Šitár Bihary, J. Steiner, Gašparík Argaj, Šimanksý, Kuchár, Danko, Kassay. Argajovi, aj keď v živote futbal nehral v nejakom mužstve, prišlo povzbudenie od Emila Bihariho. "Gusti keď daš gola, ta placim 10 litre prevareného vína s vajcom." Povzbudený náš nový "ligový hráč" odvetil, že keď sa tak stane, platí 20 litrov práve tohoto "prešovského obľúbeného moku".
Podali sme vynikajúci výkon, Argaj sa prechádzal a fandil nám na ihrisku, no ale sme vyhrávali 7:0, keď tu Kuchár obišiel celú obranu a po čiare päťky posunul jemnú loptu Argajovi a skričal: "Gusti, teraz!" Ten tak trafil loptu, že skončila v hornom rohu bránky a viedli sme 8:0. Konečný rezultát bol - 10:0.Humenčania nás po zápase na čele s Kardošom náležito pohostili, potom sme sa aj my sami "hostili" a tak sme do Prešova prišli až v pondelok ráno a stalo sa, že tento zájazd sa stal historicky najdlhším v histórii zájazdov prešovských futbalistov na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
