ďalekom Kuvajte. Obaja 32-roční futbalisti pôsobili v druholigovom klube SC Fahahell, ktorý trénoval ďalší Košičan Jozef Móder. Slovenská minivýprava účinkovala v mestečku, ktoré je od centra hlavného mesta vzdialené len 20 km. Slovenskí futbalisti boli jedinými legionármi v mužstve, či ak chcete profesionálmi, ako volajú v Kuvajte legionárov, pretože v každom mužstve môžu pôsobiť práve len dvaja profesionáli. Zo začiatku sa obom futbalistom len ťažko zvykalo na iné klimatické podmienky a denné teploty zo začiatku, ktoré prekročili 50 stupňov boli neznesiteľné. Ešte i na večernom tréningu ukazoval teplomer viac než 30 stupňov.

Prečo ste prišli skôr, ako ste mali pôvodne naplánované?

M. OBŠITNÍK: "Zmluvu sme mali do 30. apríla, no keďže kuvajtská reprezentácia mala program na celý apríl, tak nás uvoľnili skôr na našu žiadosť."

Splnilo sa očakávanie, s ktorým ste cestovali k Perzskému zálivu?

M. SOVIČ: "Splnilo sa. Spokojnosť by z tejto strany mohla byť. Na druhej strane, nespokojný som bol s tým, že som tam nemal rodinu. Rátal som, že príde za mnou. Nakoniec sa tak nestalo, boli sme sedem mesiacov sami, takže po tejto stránke to bolo ťažké."

Mali ste postupové ambície. Naplnili sa?

M. OBŠITNÍK: "Nie. Chýbal nám jediný bod k postupu. Skôr bol problém v tom, že asi traja-štyria hráči základného kádra chodili do policajných a vojenských akadémií, takže ich neuvoľňovali na tréningy a zo začiatku liga sa hrala od septembra do decembra - ani na zápasy. Bolo to niečo, ako u nás prijímač na vojne. Zdá sa mi, že niektorí hráči mali i staré nezrovnalosti s vedením klubu, čo bol druhý menší problém. Na druhej strane, naozaj rozhodovali len detaily, postup nám unikol len o vlások. Dve kolá pred koncom súťaže už bolo jasné, že nepostúpime. Pritom, postupujúceho sme potom v pohároch porazili."

Zavládlo sklamanie v klube?

M. SOVIČ: "O sklamaní by som vôbec nehovoril. Myslím si, že vládla maximálna spokojnosť. Všetci videli, že sme urobili maximum pre postup. Možno chýbalo trošičku šťastia, aby sme sa tešili z postupu."

M. OBŠITNÍK: "Ani by som nepovedal. Oni to nejako ani nepociťujú, kluby poberajú dotácie od štátu a napríklad niektoré poháre, ako teraz Prezidentov, či predtým Emirov sú viac dotované od štátu, takže si myslím, že sa tímy skôr zameriavajú na ne, sú pre nich dôležitejšie."

Nechceli ste predĺžiť zmluvu?

M. OBŠITNÍK: "Nie a čo sa týka trénera Módera, tak ten tam má zmluvu na dlhšie a zostal tam, kým sa nedohrá celý ročník."

M. SOVIČ: "Tiež nie."

Čo vám dal takýto pobyt v Kuvajte, ako na vás zapôsobil tamojší futbal?

M. OBŠITNÍK: "Myslím si, že väčší rozhľad vo futbale a viac životných skúsenosti. Spoznali sme iný svet. Keďže som tam bol bez rodiny, tak som mal dosť času porozmýšľať nad všetkým možným. Človek si potom viac váži to, čo má doma. V tom nám to určite pomohlo."

M. SOVIČ: "Ťažko povedať, lebo ja som ani presne nevedel, čo od kuvajtského futbalu môžem očakávať. Teraz som už spoznal arabský futbal a bol som veľmi prekvapený z toho, ako sú Kuvajťania výborne technicky pripravení. Horšie to už bolo, čo sa týka taktiky, lebo sú to dosť ťažké povahy. Človek im chce dobre, aby hrali na jeden, na dva dotyky, ale oni stále budú hrať podľa seba. Budú voziť loptu, sólovať, ale v tom sú výborní, to ma prekvapili."

Keby ste mohli porovnávať, k čomu by ste zaradili II. kuvajstkú ligu?

M. SOVIČ: "Ťažko porovnávať, lebo po technickej stránke sú Kuvajťania minimálne takí dobrí, ako hráči v našej lige. Rozdiel je však po taktickej stránke, pretože nie na takej výške ako hráči u nás. Nechcem to nejako porovnávať, ale zanechali na mňa dobrý dojem."

Aké ste ma bilancie v súťaži?

M. OBŠITNÍK: "V lige hralo len šesť mužstiev, pričom sa každý s každým stretol trikrát. Hrali sme teda 15 zápasov. Strelil som v nich 9 gólov. Určite tam boli i nejaké asistencie, ale presne si už nepamätám. Zaujímavosťou je, že sme celé mužstvo nastrieľali najviac gólov v histórii klubu za jeden ročník. V 15 zápasoch sme strelili 38 gólov a my dvaja sme sa o ne pričinili takmer polovicou."

M. SOVIČ: "V tomto smere sme si boli podobní, lebo aj ja som strelil 9 gólov, takže strelecky sa nám darilo."

Veľa vám nechýbalo, aby ste zaokrúhlili počet gólov.

M. OBŠITNÍK: "Treba mať na zreteli, že Kuvajťania produkovali trochu zvláštny štýl. Keď nám niekedy aj mohli prihrať do výhodnejšej pozície, tak radšej prihrali svojim vlastným, respektíve situáciu riešili individuálnym spôsobom."

Kuvajťania hrali dosť na seba, čo?

M. OBŠITNÍK: "Dá sa to tak povedať. Pokiaľ sme si ich získali na svoju stranu, hrali dosť sebecky. Zbližovanie trvalo tri-štyri stretnutia, kým sme im neukázali, že vieme streliť gól a chceme aj ich zapájať do kombinácie. Kuvajťania majú veľmi radi loptu, sú dobre technicky vybavení, lenže niekedy ju až príliš dlho držia. Určite je to iný štýl hry, ako na Slovensku alebo v Európe."

M. SOVIČ: "Vzájomné oťukávanie trvalo nejaký čas, kým Kuvajťania videli, že im naozaj chceme dobre. Napríklad nechápali, keď sme išli dvaja na jedného a ja som Kuvajťanovi prihral tak, že skóroval už len do prázdnej brány. Toto oni nepoznajú, lebo hrajú len sami na seba. Neskôr sa už aj oni nám trochu prispôsobili, čo bolo pre nich dosť nezvyčajné, lebo na to nie sú zvyknutí, aby sa doma, kde sú pánmi, museli prispôsobovať cudzincom. Na prekvapenie, sme museli brániť ešte viac, ako na Slovensku, lebo Kuvajťania a celkovo Arabi, čo sa týka defenzívy, tak to im veľmi nevonia. Im sa iba páči hrať sa s loptou smerom dopredu, to je niečo pre nich, ale dozadu... To sme behali za štyroch."

Na akom poste ste hrali?

M. SOVIČ: "Hral som presne to, čo som hral pred tým v strede poľa som režíroval hru, mal som určitú voľnosť, všetko som mal okolo seba, takže som bol stále v kontakte s loptou a vtedy sa cítim ako ryba vo vode."

M. OBŠITNÍK: "Ja som napríklad začal hrať prvé dva zápasy v útoku, potom som hral v zálohe a nakoniec, keď sme mali zranených a chorých hráčov, som posledné dva zápasy hral stopéra."

Takže ste si nevyskúšali len brankársky post. Zhodou okolností bývalý hráč 1. FC Róbert Semeník z Györu si už aj zachytal v maďarskej lige a len potvrdil svoju širokú univerzálnosť.

M. OBŠITNÍK: "Viem o tom, čítal som to na internete. Mali sme jedno šťastie, že sme tam mali internet, takže sme každý deň boli informovaní o všetkom čo sa deje na Slovensku i v 1. FC."

Čo ste čítali na internete?

M. OBŠITNÍK: "Najčastejšie samozrejme košické noviny Korzár a potom SME."

M. SOVIČ: "Bez internetu by sme asi boli stratení v Kuvajte. Denno-denne sme boli dve hodiny na internete. Čítali sme hlavne naše noviny z východu."

Ako je to s návštevami na II. lige?

M. OBŠITNÍK: "Neboli veľké. Záviselo to od toho, či hrali mužstvá z čela tabuľky, alebo zo spodu. Povedal by som, že sa chodilo pozerať do 1000 fanúšikov. Možno, keď sme hrali pohár s majstrom Kuvajtu, tak vtedy bolo viac. Na veľmi dobrej úrovni majú tri štadióny, ktoré majú najlepšie kluby v Kuvajte."

Ako to bolo s popularitou. Spoznávali vás ľudia?

M. OBŠITNÍK: "Raz náš zápas vysielali i televízia a rozhlas. Arabsky síce nerozumieme, ale niektorí nám povedali, že v novinách nás chválili. Myslím si, že futbalové meno sme si tam spravili celkom pekné. Vládla spokojnosť s našimi výkonmi, chceli, aby sme im tam nechali podklady o sebe, keby mal niekto iný záujem. Možno, že sa nám ešte ozvú. Uvidíme. Z iných celkov nik neprejavil záujem. Všetko sa začne rozbiehať niekedy v lete."

M. SOVIČ: "Nejaké ponuky boli, ale nechceli sme sa k nim nejako vyjadrovať, lebo sme spoznali tento svet, ktorí je pre našinca veľmi ťažký. Človek si na to jednoducho musí zvyknúť. V prvom rade sme potrebovali prísť domov si oddýchnuť, byť s rodinou, byť spolu. Určite sme zanechali dobré meno, čo sa týka do budúcnosti. Dvere zostali otvorené, ale teraz hneď určite neplánujeme návrat."

Hovorí sa, že v bohatých arabských štátoch, stojí na čele takmer každého klubu nejaký šejk, či iný zámožný človek. Bolo tak i vo vašom prípade?

M. OBŠITNÍK: "Nebolo. Čo mám ja informácie, tak praví šejkovia vlastnia alebo sa starajú o dva-tri najbohatšie kluby."

Piesku ste si užili dosť, priniesli ste si ho aj domov?

M. OBŠITNÍK: "Mali sme ho dosť. Bývali sme pri mori, takže v prvých mesiacoch sme more aj využívali. V decembri a januári už bolo more chladnejšie."

M. SOVIČ: "Toho mám určite dosť, až za ušami."

Aký kredit tam malo Slovensko. Vedeli ľudia o akú krajinu ide, alebo omieľali dookola len Čekoslovakia?

M. SOVIČ: "Môžem povedať, že vo všeobecnosti v Kuvajte poznajú Slovensko, lebo podľa mňa neexistuje Kuvajťan, ktorý by nenavštívil Piešťany... Slovensko poznajú a vedeli kam nás majú zaradiť aj vďaka pôsobeniu pána Pivarníka, ktorý bol v arabských krajinách 15 rokov. Slováci tam majú dobré meno."

A čo sa týka MS 1982 v Španielsku, majú Kuvajťania v pamäti historickú remízu s Československom?

M. SOVIČ: "Kuvajťania majú futbal veľmi radi a zábery napríklad z tohto zápasu bežia v televízii každý deň, niekedy aj trikrát za deň. Kuvajťania veľmi radi ukazujú a chvália sa jedine s tým dobrým, čo dosiahli. Absolútne nezáleží na tom v akom športe to bolo a či sa to udialo pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi. Denne to tam beží v televízii a niekoľkokrát som videl šot práve zo zápasu s našimi na MS v Španielsku."

Spomienky, zážitky?

M. OBŠITNÍK: "Nájdu sa pekné i horšie spomienky, samozrejme, človek si bude pamätať len tie krajšie. Takmer na každom kroku je badať, že Kuvajt má ropné bohatstvo. Všade sa niečo buduje a len sme sledovali, ako z týždňa na týždeň niečo rástlo. Krajina je naozaj bohatá. Obchodné domy sú plné zahraničného tovaru. Dá sa povedať, že od kedy USA oslobodili Kuvajt od irackej invázie, je tam veľké množstvo amerického tovaru. Americký tlak je veľký, USA sa tam dostali na trh a vládnu mu. Zaujímavý zážitok sme mali, keď sa nášmu vedúcemu mužstva narodili dvojčatá. Boli sme pod stanom asi 80 mužov, ženy tam nemali prístup, a oslavovali sme. Na zemi sme jedli baraninu a ďalšie ich jedlá."

M. SOVIČ: "Naozaj môžem potvrdiť, že tovarová nadvláda USA je očividná potraviny, autá a podobne. Všade je rukopis USA. Američania veľmi dobre vedeli, prečo ich oslobodili. Spomienok mám veľa. Často sme chodili do hlavného mesta, ktoré je naozaj krásne. Postupne bude celý Kuvajt nádherný. Zdroje na to majú, takže nebude žiadny problém."

Ako ste tam napríklad pocítili teroristické útoky v USA?

M. SOVIČ: "Registrovali sme ich. Do Kuvajtu sme prišli 5. septembra, útoky boli 11. Keď som to po prvý raz videl v telke na BBC tak som si myslel, že je to ukážka z nejakého filmu, ale keď to ukazovali celý deň, tak sme si uvedomili, že sa tam niečo stalo. Potom sme niekoľko dní žili v neistote a v predstavách, čo sa vlastne teraz môže stať, lebo Irak bol len neďaleko. Čo sa však týka Kuvajtu, tak tam je to úplne v poriadku, lebo všetko je pod kontrolou USA. Domáci nás aj uisťovali, že sa nám tam nič nemôže stať a aj tam vládol relatívny pokoj."

Keď ste prišli na Slovensko, dali ste si už aj bravčový rezeň?

M. OBŠITNÍK: "Pravdu poviem ešte nie. Ja som ani pred tým veľmi neinklinoval k bravčovému, skôr ku kuraciemu. Rezeň som však ešte nemal, to musím doma spomenúť."

M. SOVIČ: "Ja som si dal ako prvé u svokry plnené morčacie prsia so syrom a zemiakmi. Na tie som sa veľmi tešil. Tiež nie som veľmi na bravčové. Skôr na ryby a biele mäso, takže bravčové mi ani veľmi nechýbalo."

Alkohol, pivko, či vínko?

M. SOVIČ: "V Kuvajte to absolútne neprichádzalo do úvahy. Veľmi by som riskoval, pritom tam sa to ani nedá zohnať. Maximálne nealkoholické pivo."

Kuvajt je potom vhodný na odvýkací protialkoholický pobyt.

M. SOVIČ: "Niektorí ľudia sa môžu pokúsiť vybaviť si víza. Myslím si, že je to dosť vďačná krajina na spôsob, ako sa zbaviť alkoholu."

Čo ste doniesli domov rodinke?

M. SOVIČ: "Seba. Rôzne darčeky, ktoré nebudem bližšie špecifikovať, pre deti kopec oblečenia a podobne."

Čo hovoríte na situáciu v 1. FC?

M. SOVIČ: "Ťažko sa mi k tomu vyjadrovať cez noviny, ale som rád, že sa vôbec nejako stabilizovala situácia okolo futbalu. Za Borriera nebola normálna situácia vo futbale. Nie je predsa možné, aby chlapci nedostali pol roka výplaty. A tie výroky z jeho úst, ktoré som čítal, nemali nič spoločné so športom. Som šťastný, že prišli do klubu košickí ľudia, ktorí milujú futbal. Dúfam, že to bude už len a len lepšie. Určite majú kopu roboty, ale držím im palce."

M. OBŠITNÍK: "Čítal som v novinách, čo sa tu všetko deje. Určite predchádzajúca situácia hráčom nepomohla. Bol som sa už pozrieť na futbal."

Sledujete aj České Budějovice?

M. OBŠITNÍK: "Sledujem. Mám správy odtiaľ, keď rozprávam s brankárom Mirom Semanom, alebo Švantnerom, ktorý je teraz už asistent."

V 1. FC hrá váš mladší brat, čo na to hovoríte?

M. SOVIČ: "Tak ja som len rád. Škoda, že bol tak dlho ´zahrabaný´ v Humennom a prišiel až teraz. Stále máme sen, aby sme si raz zahrali spolu."

Budúcnosť?

M. SOVIČ: "Po tejto sezóne mi končí zmluva v Sparte. Uvidím, kde zakotvím. Každopádne by som si ešte trúfol na superligu."

M. OBŠITNÍK: "Od leta som tiež voľným hráčom."

Text k foto: Slovenská i česká vianočná idylka v Kuvajte - zľava tréner SC Fahahell Jozef Móder, český kormidelník kuvajtskej futbalovej reprezentácie do 17 rokov Luděk Zajíc, Martin Obšitník a Miroslav Sovič.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.