štvrťstoročím, ale verše nepremohla a určite ani nepremôže.
Máloktorý z európskych básnikov 20. storočia si získal takú popularitu a obľubu medzi slovenskými čitateľmi ako práve autor zbierky jednoducho nazvanej Paroles (Slová) a mnohých ďalších.
Jeho Barbara sa stala symbolom vrúcnej lásky, v povojnovom Paríži ju premiérovo recitovala v existencionalistickom klube TABU mladučká Juliette Greco, ktorá potom spievala mnohé Prévertove zhudobnené básne ako šansóny. V tomto klube ju vtedy počul aj mladý slovenský diplomat a básnik Vladimír Reisel(1919), ktorý si Prévertove verše nielen obľúbil, ale neskôr sa stal jeho prekladateľom. "Moje preklady Préverta v rozličných výberoch vyšli na Slovensku asi v desiatich vydaniach v náklade vyše 30 tisíc exemplárov," uviedol včera pre TASR V. Reisel. "V roku 1966, keď vyšla básnikovi posledná zbierka Fatras (Haraburdie) ilustrovaná jeho vlastnými kolážami, dostal som od neho jeden výtlačok s venovaním," dodáva Reisel.
Préverta nazvali básnikom parížskej ulice, ale báseň o zametačovi na brehu Seiny si možno pri troche fantázie predstaviť aj ako o zametačovi na brehu Dunaja. Názvy týchto dvoch riek si ako titul jednej básnickú zbierky vybral iný znalec francúzskej poézie, slovenský bard Emil Boleslav Lukáč.
Jacques Prévert bol všestranným umelcom, zahral si aj v slávnom Buňuelovom filme Zlatý vek, spolupracoval na scenári Zvonára u Matky Božej či Detí raja, známych povojnových filmov, so surrealistami ho spájali osobné aj umelecké priateľstvá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
