starosťami. Nekoketuje so štartom na svetovom šampionáte, ale rovnako ako jeho kamarát a rodák Ľubomír Vaic, aj on sa chystá na dôležitejšie životné rozhodnutie svadbu. "Je to tak, termín máme dvadsiateho piateho mája," povedal spokojným hlasom robustný obranca. Za manželku si berie Hanku Lengyelovú, ktorú spoznal počas pôsobenia v Českých Budějoviciach, ale jej otec pochádza z Košíc. Aký je ten svet malý! Naznačil, že nervózny nie je, predsa len nepatrí medzi zelenáčov. "Tento rok oslávim tridsiatku, už sa patrí usadiť, naštartovať rodinný život. Voľnosti bolo dosiaľ dosť. Treba rozmýšľať aj iným smerom." Nuž, vrece so svadbami sa naozaj roztrhlo, na sobáš sa chystá v najbližšej budúcnosti ešte i Miro Ihnačák.

Stano mal uplynulú sezónu nanajvýš zaujímavú. Po tom, čo vlani ukončil pôsobenie na juhu Čiech, ocitol sa vo fínskom klube Ässät Pori. Vyzerá to tak, že sa tam ale už nevráti, a to preto, že počas ročníka prestúpil do susednej krajiny Švédska a našiel uplatnenie v HV 71 Jönköping. "Tunajší predstavitelia prezentovali už záujem, aby som pokračoval v mužstve aj ďalej. Boli so mnou spokojní. Ich vyjadrenie ma potešilo, už treba len dohodnúť finančné záležitosti. Zatiaľ agentovi ponúkli určitú sumu, ale lepšie je vyčkať, ako sa unáhliť a potom to ľutovať. Na sto percent by som koncom apríla mal vedieť, či tam naozaj zakotvím aj v ďalšej sezóne. Inak, počas zápolení som mal pár telefonátov z Českých Budějovíc i Plzne, aby som ich posilnil, lebo oba kluby nestáli dobre. V Budějovičkách je nový manažér a ten akonáhle zistil, že si beriem dievča z tohto mesta, tak by ma rád tam stiahol. Povedal som mu ale, že ešte jeden rok by som to rád potiahol v Škandinávii. Keď som sa už rozbehol do sveta, nehodlám tak skoro cúvnuť. Možno pohrám ešte rok-dva na severe Európy a potom nevylučujem, že zakotvím opätovne v Česku. Tak ako Peťo Bartoš, ktorého omrzelo sťahovanie a podpísal tam zmluvu na päť rokov."

Východniar patril dlhé roky k tradičným členom slovenskej reprezentácie. V poslednom období tomu tak ale nie je. Aj ho to pred časom škrelo a stále si myslí, že má na to, aby si obliekol štátny dres. "Trápilo by ma to ešte viac vtedy, keby som nemal svadbu. Už dávnejšie som ale vedel, že v máji sa budem ženiť, takže som sa na národiak neuprel. Navyše, od návratu z Petrohradu z majstrovstiev sveta som sa s trénermi nezhováral. Neozvali sa mi. Myslím si, že hlavný kormidelník si stále nájde dôvod, prečo nezoberie toho alebo iného hráča. Čítal som na internete jeho vysvetlenie, prečo Hlinku i mňa nezavolal do repre. Vraj hráči, ktorí reprezentovali a myslia si, že majú isté miesto, nech na to zabudnú. Ja som sa tam však netlačil. Domnievam sa ale, že od začiatku do konca sedzóny som mal výbornú výkonnosť. Ak zoberieme do úvahy aj kanadské bodovanie, tak som mal výborné ukazovatele. Čo ale narobím? Už aj keby som dostal pozvánku, nereflektoval by som na ňu. Dva týždne totiž netrénujem a nemohol by som si dovoliť urobiť si hanbu."

To, že Jasečko si urobil dobré meno vo Fínsku, dokumentuje i to, že z Pori ho nechceli pôvodne nikam uvoľniť. Stalo sa tak koncom januára. Švédi ho sledovali dlhší čas. Ozval sa mu agent s prostou otázkou, či by si nechcel zahrať vo Švédsku. HV 71 však úporne hľadal práve spoľahlivého beka. Mal totiž problémy s obrancami: jeden sa zranil dlhodobo, ďalší si zlomil ruku, iný odišiel preč. Keďže Jönköping mal ambície ísť do play-off, chcel sa podkuť v kádri. Na muške mali vysokého praváka a voľba padla na nášho borca. Chodili po Európe, aj vo Švajčiarsku sa objavili lanári, ale nakoniec sa definitívne rozhodli pre Stana. Ten odohral s Ilvesom Tampere posledný duel vo fínskej lige, dal víťazný gól. "Na tomto dueli bol aj zástupca HV 71 a ten bol skalopevne presvedčený, že som tým pravým. Zrazu nebol problém, aby som prestúpil. Pori do play-off nepostúpil, vypadnutie mu nehrozilo, lebo sa v tejto súťaži nevypadáva, takže neboli naťahovačky o odchode. Večer som sa teda zbalil a ráno som bol v novom pôsobisku."

Fínsku kapitolu uzavrel s bilanciou osem gólov a jedenásť asistencií v štyridsiatich dueloch. "Za ľuďmi mi bolo ľúto, ťažko som sa s nimi lúčil, hoci mesto bolo zapadákovom. V Pori chodilo na zápasy tritisíc ľudí, v Jönköpingu bolo stále plno na štadióne, najmenej sedemtisíc fanúšikov. Okrem toho zázemie vo Švédsku bolo oveľa lepšie. Stačilo povedať, že potrebujem video a okamžite mi ho namontovali."

Vo fínskej lige nebol kladený dôraz na bránenie, hralo sa voľnejšie dopredu i dozadu, uplatňoval sa skôr spôsob kanadského hokeja s nahadzovaním pukov. Švédi majú prepracované viaceré systémy. "Napríklad Jano Pardavý mi hovoril, že robil rozbíjača obrany, akési torpédo. Náš kormidelník Likner nebol taký upnutý na prehnanú defenzívu. Neviem, či by som bol schopný napríklad počínať si k spokojnosti v Djurgaardene, ktorý hral vyslovene defenzívne." Jasečko nastupoval vo dvojici so známy reprezentantom Gustafssonom, ktorý bol kedysi spoluhráčom Roba Švehlu na Floride, predtým obliekal dres Toronta. To je vyslovene ofenzívny obranca, ktorý obľubuje výlety pred bránku súpera. "On chodieval dopredu, ale neraz mi hovoril, aby som chodil i ja. Tréneri kvitovali náš spôsob hokeja, stále sme absolvovali presilovky i oslabenia. Vyskytol sa aj zápas počas olympiády, jej prvej fázy, keď chýbal Richard Pavlikovský, vtedy sme posledných desať minút ani nezišli z ľadu." Počas éry v Pori náš legionár odohral trinásť duelov bez gólového zápisu, z čoho bol nervózny, lebo predtým vo všetkých kluboch bol zvyknutý na to, že mu to sypalo. V Pori sa potom strelecky rozbehol, ale vo Švédsku sa mu nepodarilo ani raz skórovať, zaznamenal však poltucet asistencií v pätnástich dueloch. "Zvykal som si na to, že série šancí som zahadzoval. Trebárs v HV 71 som hral posledný duel v semifinále vyraďovacej časti, dostal som sa do obrovskej príležitosti, no nič z toho. Potom si všimol, že som hral so zlomenou hokejkou." Práve Färjestad bol smoliarskym súperom pre HV 71 v play-off. Jasečkov tím dostal 15 gólov, súper inkasoval iba raz zásluhou skvelého brankára. "Prvý duel bol zlomový, dostali sme rozhodujúci gól v predĺžení. Inak, rival sa nás obával, ale švajčiarsky gólman ho podržal." V základnej časti Jönköping skončil štvrtý, len tesne za tretím. Vo štvrťfinále play-off zdolal Malmö, v boji o postup do finále našiel premožiteľa v budúcom majstrovi. "Práve v zápase v Malmö som bol vyhlásený za najlepšieho hráča zápasu. Celkove švédsky hokej ma viac zaujal než fínsky. Priznám sa, bol som vo vyraďovacej fáze najviac vylučovaným hráčom, a to aj preto, že rozhodcovia si cudzincov viac všímajú a nič im netolerujú." Nie je bez zaujímavosti, že HV 71 od roku 1995, keď vyhral titul, nikdy potom sa nedostal ďalej, než do prvého kola play-off.

Jasečkovými spoluhráčmi boli aj Slováci Richard a Rastislav Pavlikovskí, rovnako tak na súpiske bol Nór, dvaja Fíni. Predtým ešte tam, hral Rus Belov. "Vo švédskej Elitserien je viac Slovákov než Čechov. V tabuľke najtrestanejších hráčov v prvej desiatke boli piati slovenskí hokejisti." Východniar sa teda uplatnil počas jedného ročníka v dvoch špičkových ligách. A to napriek tomu, že sa musel preorientovať na nové herné štýly aj nových spoluhráčov. Dokonca v HV 71 za zápas nezriedka sa stretol na ľade s útočníkmi zo svojej päťky iba dva-tri razy, lebo tréner neustále miešal zostavu. Napriek tomu presvedčil, že svoje skúsenosti vie pretaviť a je prispôsobivý. Určite si v duchu želá, že ešte príde čas, keď presvedčí aj niektorých našincov...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.