koľko má futbalové deti. Je to veľký dobrák, a hoci ho zdobí veľa úspechov, ostal veľmi skromný. Jeho často usmievavá tvár pripomína tak trochu bezstarostného človeka. Vyzerá stále dobre, hýri aktivitou, sviežosťou, bystrosťou a pohotovosťou, akoby dával najavo, že medzi mladými zostarnúť nemožno. Čas však neúprosne letí. Práve dnes sa jeden z trénerov ligového dorastu 1. FC Košice Ján Gajdoš (na fotografii) dožíva 70 rokov.

Keďže má už sedem krížikov, nik nepochybuje, že v najvyššej mládežníckej súťaži zostal služobne i vekovo najstarším trénerom. Nie je bez zaujímavosti, že tento posledný mohykán bol roky hodinárom. Jemnosť, cit a trpezlivosť ho zdobili nielen pri tomto nevšednom remesle, ale aj na zelených trávnikoch, a tak o ňom hovorili, že má zlaté ruky i nohy. Divákov zabával brilantnou technikou zdedil ju po otcovi, niečo z nej zanechal aj synovi, ktorý obliekal ligový dres ZŤS Košice gólovými prihrávkami, ale neraz napínal aj siete. S hráčskou kariérou začínal v klube KAC. Po druhej svetovej vojne hral za Jednotu, v roku 1951 absolvoval ligový debut v drese Dynama Košice, s ktorým len-len že neoslavoval majstrovský titul. Kolektív v zložení Matys (Vaško II.) Ilko, Nepko, Zibrinyi, Hučka, F. Fecko (zhodou okolnosti Gajdošov bratranec), Vaško, Putera, Polgár, Dobay, Gajdoš, Polák, Greškovič bojoval dlho o titul. V závere súťaže však zažil pohromu v Gottwaldove, kde podľahol Svitu 0:13, utrpel najvyššiu prehru v histórii a veľký sen sa rozplynul. To bola najsmutnejšia chvíľa v kariére vtedy ešte iba 19-ročného futbalistu. Po rokoch na túto premárnenú šancu spomína takto: "Bol to čudný zápas s nepríjemnou predohrou. Brankár Matys, ktorý už nežije, mal nezhody s našimi funkcionármi a do Gottwaldova neprišiel. Do brány musel nastúpiť Vaško II. z B dorastu, ale všetko by sa možno vyvíjalo ináč, keby sa nám ujali niektoré strely, veď sme nastrelili štyrikrát žrď. Po štvrtom góle naše mužstvo sklamané z prekvapujúceho vývoja rezignovalo. Do prestávky sme inkasovali ďalšie dva, po nej ešte sedem. To však už nehral Zibrinyi, ktorý nastúpil iba so sebazaprením, ale ešte v prvom polčase z ihriska odkrivkal do šatne. Celé Košice zažili obrovské sklamanie, veď sme bojovali o titul. Po vysokej prehre nás zavolali na Krajský výbor ČSZTV na koberec, ale na tvrdej realite sa nič nezmenilo. Prišli sme aj o rekreáciu v Bulharsku, ktorá mala byť odmenou za víťazstvo v lige."

V premiérovom roku obsadil populárny Janči s kolektívom v najvyššej súťaži 3. miesto a ozdobil ho siedmimi gólmi. V nasledujúcom bol s trinástimi najlepším strelcom mužstva, ktoré však skončilo v tabuľke až na 12. mieste. V roku 1953 hral v jednokolovej lige v drese Tatrana Prešov s týmito hráči: Tibenský Zibrinyi, Semeši, Sabol, Kuchár, Jozef Karel, Kušnír, L. Pavlovič, Pucher, R. Pavlovič, F. Fecko, Varga a Ján Karel. Z Prešova narukoval na dva roky na vojenčinu do Prahy, kde hral v drese Tankistu s vynikajúcimi futbalistami. Dostal sa do kádra, v ktorom sa za toto obdobie vystriedali: Stacho, Bosák, Danko, Vrábel Ošťádal, Matějíček, Felszeghy, L. Steiner, Antl, Přibáň, Kováč, Šimanský, Hovorka, Pazdera, Kadraba, Majer, Samec, Dřevíkovský, Feureisl, Šonka, Čepček, Varga, Kofent, Moravec, Beránek, J. Sedláček, Dolinský, Kaftan, Böhm, Chrudimský, Pergl, Siuda a Pospíchal. Len čo prestal byť futbalovým tankistom, vrátil sa do metropoly východu. Ligový káder Spartaka Košice tvorili: Bobok, Prošek Samuelčík, Felszeghy, Cestický, Pavlík, Zibrinyi, Skyva, Labodič, Gašparík, Trnka, Kánassy, Gajdoš, Polgár, Buberník, Švarc, Dávid, Lenárt, Kozák a Vaško. Kolektív však skončil na poslednom mieste a vypadol zo súťaže. V trojkolovom ročníku 1957/58 si musel zahrať II. ligu, ale v sezóne 1958/59 sa vrátil medzi elitu v drese Jednoty s kolektívom, ktorý stmelil tréner Jozef Karel z týchto hráčov: Hasoň, Vrábel Ján Karel, Samuelčík, Labodič, V. Jutka, Pintér, Kvašňák, Pavlík, Lazar, Csakváry, Martinček, Švarc, Vargovčík, Koša, Dobay, Kozman, F. Hájek, Kostini a Gajdoš. Po 11. mieste skončilo mužstvo v nasledujúcom ročníku 1959/60 predposledné a opustilo vrcholnú scénu. V lete roku 1963 sa VSS, ktoré boli pokračovateľmi tradície Jednoty, vrátili pod taktovkou trénera Štefana Jačianskeho medzi elitu. V tom čase hral Gajdoš za Lokomotívu Košice a v jej drese sa v 1964 ako 32-ročný rozlúčil s aktívnou činnosťou.

S futbalom sa však nerozišiel, stal sa z neho chýrny mládežnícky tréner, ktorý sa iba z času na čas objavil medzi seniormi, aj to ako tvrdí, zväčša proti svojej vôli. Pri jednej debate sa rozhovoril o svojej obľúbenej práci takto: "Z mojich vrstovníkov som ostal vlastne jediný, čo sa ešte venujem mladi na vrcholnej úrovni. To, čo robím, by som ani nenazval robotou, lebo výchova je mojím ozajstným koníčkom. Mám veľkú radosť, keď objavím talent a zistím, že má predpoklady čosi dosiahnuť. A ešte viac ma hreje pri srdci, ak vidím, ako rastie pred mojimi očami." Bol na mládežníckej lodi so známymi trénermi Balážim, Reimannom, Čurgalym, Kohútom, Korčekom, Hodulíkom, Dobrovičom, Moravcom, Feckom, Matyášom, Chodákom, Lacom Pavlovičom, Kuchárom, či Jánom Karelom a ďalšími, čo vychovali pre futbal dosť hráčov. Napríklad z Gajdošovej liahne sa na reprezentačnom alebo ligovom kolbisku objavili Dzúrik, Šuchančok, Jaroslav Timko, Jozef Majoroš st., Janočko, Jozef Majoroš ml., Ondrej Daňko, Čontofalský, Lipčák, Martin Daňko, Hirko, Medveď, Pilip, Kaľavský, Piatka, Šmelko, Obšitník, Čvirk, Cifranič, Ungvölgyi, Benko, Korinek, R. Pivarník. Piplal sa aj s Jurkom, R. Urbanom, Hlouškom, Labunom vlastne so všetkými odchovancami, ktorí obliekajú superligový dres 1. FC v súčasnosti. To však nie sú zďaleka jediní hráči, pretože pod jeho dohľadom rástli aj Kaššai, Nemčík, Spišák, Kosturko, Vágner a mnohí ďalší. Na objavenie veľkého množstva talentov a na ich úspešnú výchovu treba mať takpovediac nos. V čom spočíva Gajdošovo tajomstvo? "Technika, to bolo vždy moje. Bol som do nej zaľúbený, preto už pri prvých kontaktoch ktoréhokoľvek chlapca s loptou hravo zistím, či má pre futbal nadanie. Zatiaľ som sa nemýlil, nikoho som nepripravil o dres nádeje. Či som pracoval vo VSŽ, VSS, alebo v 1. FC, technike, ktorú zbožňujem, som venoval maximálnu pozornosť. Na veľkú taktiku majú všetci čas medzi seniormi. Najprv sa musia naučiť základy, bez ktorých nemôže byť nik dobrým futbalistom. Preto sa usilujem každého upozorniť, v čom má nedostatky i ako ich odstraňovať. Napokon, ak sa pozriete na mojich odchovancov zistíte, že hovorím pravdu." O našom oslávencovi sa široko-ďaleko vie, že je veľmi pokojný, rozvážny v príprave i na lavičke, vlastne všade: " Nervozitou si mladých nezískaš, ani ich veľa nenaučíš. Človek musí byť aj psychológ, vedieť, kedy má byť priateľ, učiteľ, poradca. Mladých nemožno podceniť, je to už vzdelaná generácia, treba sa vedieť vžiť do jej problémov, pochopiť ju po všetkých stránkach. Iba vtedy sa vám každý zverí so svojimi starosťami a radosťami, ktoré vplývajú na tréningový proces."

Pre Jána Gajdoša sa stala výchova mladých elixírom života. Keby každý tréner pripravil pre vrcholový, ale i druholigový a treťoligový futbal toľko hráčov ako on, na trávnikoch by dominovala technickejšia hra, ktorá je vždy pastvou pre oči. Cíti sa zdravotne dobre, nuž priznáva, že kým ho budú potrebovať, pomôže rád... "Predsa ide o futbal, ktorý je mi najmilší, aj keď hodinárstvo bolo takisto mojím koníčkom. Rozlúčil som sa s ním až po príchode Miška Vičana do VSS, ktorý chcel, aby som sa stal profesionálnym trénerom mládeže." Ako priznal, nikdy ho nebolelo, že hráči, ktorým dal veľa, zarábajú neporovnateľne viac. Hreje ho predovšetkým to, že sa jeho zverenci objavujú na ligových trávnikoch a že sa radi k nemu hlásia. V tom videl vždy zmysel a poslanie svojej práce. Kiežby radosť a dobrý pocit z práce sprevádzali jubilanta dlhé roky. A keďže sa mu darí, čo iné o ňom ešte povedať? Vari iba tri slová šťastný to človek.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.