rozmedzí 30 do 33 percent. "V závislosti od množstva peňazí sa ju darilo znižovať verejno-prospešnými prácami v posledných dvoch rokoch o pár percent," uvádza riaditeľka úradu práce v Rožňave Katarína Balážová.
Za predchádzajúcej vlády bola síce nezamestnanosť nižšia, ale i nepomerne viac financií na aktívnu podporu vytvárania dočasných pracovných miest. Trvalý ekonomický rozvoj, ktorý by priniesol i perspektívne zamestnania však absentoval, rovnako ako i teraz.
Rožňavský región, postihnutý najmä útlmom baníctva, patrí stabilne od roku 1990 spolu s Rimavskou Sobotou a Revúcou, medzi oblasti s najväčším počtom ekonomicky aktívnych ľudí bez práce v SR. V rožňavskom okrese sú rozhodujúcimi ťahúňmi ekonomiky už viac ako 10 rokov, takmer výlučne iba firmy vo vlastníctve zahraničného kapitálu: Gemtex, SCA Gemerská Hôrka a Kalcit Gombasek. Domáci podnikateľský sektor je slabý, poľnohospodárstvo živorí na pokraji existencie. Súčasná ekonomická situácia okresu sa ešte viac zhoršuje, upadá baníctvo i poľnohospodárstvo. Napríklad kríza v spoločnosti Želba a jej odštepnom závode Siderit hrozí stratou zamestnania pre viac než 800 ľudí. Takýto krach a jeho všetky dôsledky by mohli nezamestnanosť zvýšiť o ďalších 3 až 6 percent.
Je zarážajúce, že ani jedna vláda od roku 1990 neprišla s hospodárskym rozvojovým programom pre zaostalé regióny, ktorý by priniesol skutočné zmeny a naštartoval rozvoj. "Asi ju to nezaujíma a preto sa k nim správa macošsky," tvrdia predstavitelia samospráv v chudobných regiónoch. Podľa K. Balážovej by zmenu mohol priniesť iný prístup v daňovej, úverovej a investičnej politike k takýmto oblastiam. Predovšetkým v štátom kompenzovaných úľavách a zvýhodneniach.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
