Slovenska, iné myšlienky. Vôbec nie uprené na zjazdovky. Skončili totiž prvú etapu prípravy pred nastávajúcimi majstrovstvami sveta vo Švédsku a vedia, že začína priťahovať. Aspoň ohľadom ďalších korekcií v kádri. Oká na situ sa začínajú zmenšovať a do konečnej nominácie prejdú iba najlepší. Nervozita a neistota stúpa, prirodzene, u tých, ktorí absolvovali doterajšie previerky. Ešte ani zďaleka nie je koniec očakávaniu a práve dnes má tréner Ján Filc i členovia realizačného tímu určiť, kto podstúpi ďalšie prekážky pred odchodom do Škandinávie.

Včera mužstvo trénovalo, dnes nasleduje ešte jedna prípravná jednotka a po nej sa hráči rozídu domov. Ďalší zraz je na programe v pondelok v Bratislave. Nasledujúci týždeň v utorok ešte bude v Brne na rade ďalšia konfrontácia s českou reprezentáciou, po nej vycestujú naši do Švajčiarska na dve záverečné medzištátne stretnutia. To bude koniec etapy hľadania optimálneho zloženia formácií a ideálnej hernej tváre pred samotným ďalším vrcholom sezóny.

Či mladý alebo starší, neostrieľaný alebo skúsený všetci adepti sú v súčasnosti na jednej lodi. Nikto si nemôže dovoliť povedať, že dvere na MS má dokorán otvorené, pribuchnúť sa totiž môžu každému. To si uvedomuje aj Peter Pucher (na fotografiách), hoci patrí medzi kozákov v mančafte. Oslovili sme ho s úmyslom vysondovať pocity, aké ho sprevádzajú v týchto dňoch po štyroch medzištátnych súbojoch. "Zatiaľ to nie je na oslavu a výskanie od radosti. Nevyhrali sme totiž ani jeden súboj, hoci to boli silní rivali, a to človeka dosť mrzí. Nedopadlo to teda naozaj podľa predstáv. Škoda, že sa nám nepodarilo urobiť aspoň jeden dobrý výsledok, ktorý by potešil, zdvihol náladu. Je to však príprava, treba sa poučiť z chýb, ktoré sme urobili a je dôležité pracovať na tom, aby sme ich dokázali ešte odstrániť," poznamenal jedným dychom známy útočník, odchovanec z Prešova, ktorý sa cez pôsobenie v Košiciach dostal do Znojma.

Nedostatkov v hernej produkcii Slovákov bolo naozaj dosť. Či v obrane, ale i v ofenzíve. Pri rozohrávke, prechode do útočného pásma, kombinácii. Je to spôsobené viacerými faktormi. Jednak vyspelosťou konkurentov, ale aj vlastnými zaváhaniami, menšou výbušnosťou. "Určite mužstvá, s ktorými sme sa stretli, sú naozaj športovo na úrovni, patria medzi svetovú špičku. Rozhodne sme ale mienili dokázať viac. Aj sme chceli, ale zavše nás Švédi či Česi nepustili k tomu, aby sme udávali tempo. Nám sa väčšinou nepodarilo vnútiť vlastný štýl konkurentom. I keď sme si niečo aj povedali v šatni, čo máme hrať, na ľade to niekedy vyzeralo celkom inak. Žiaľ. So severanmi sme hrali o čosi lepšie, oni mali svoju šablónu, vedeli sme, na čom sme. Českí hokejisti boli naproti tomu takticky na výške, okrem toho pridali prvky typickej českej školy a s tým sme mali problémy, nevedeli sme sa s tým vyrovnať. Dokázali sme si síce vypracovať i možnosti, ale vo finálnej fáze pred bránkou súpera sme zakolísali v streľbe. Bez gólov sa vyhrávať nedá a navyše týmto nepremieňaním možností trpelo naše sebavedomie. S tým musíme niečo urobiť. Bez korenia hra vždy vyznie nudnejšie, menej zaujímavo."

Slová o lepšej koncovke adresoval Peter aj sebe. Odmietol však rátať šance, ktoré v uplynulých štyroch zápasoch premrhal (vraj ich nebolo veľa a niektoré vychytali skvelí brankári), lebo to vraj nikdy nerobí v záujme nekazenia si nálady. Jedno je isté, zásahy každému rozžiaria oči a pomáha to i kolektívu. "Preto sa hokej hrá, aby góly padali. Bez toho by to nemalo význam."

Hovorí sa, že ak v generálke čosi nevyjde, v premiére sa to nezopakuje a tá dopadne oveľa lepšie. Aj východniar s tým súhlasil, sám veľakrát na vlastnej koži okúsil, že ak pred špičkovou akciou niečo neklapalo, potom trebárs na MS to bolo už oveľa lepšie. "To by som určite prijal, keby to bolo aj tentoraz tak. Ale na to sa spoliehať nemožno. Je nutné postarať sa o to vlastným pričinením, aby výpadkov bolo čo najmenej."

Pucher nastupoval v útočnom trojzáprahu s Marekom Uramom, s ktorým je naozaj zohraný z pôsobenia v českom extraligovom tíme. Najprv k tejto dvojičke pridali ostrieľaného Karabina, naostatok Jana Pardavého. "S Lacom som sa stretol v jednom tíme prvý raz. Veľmi dobre sme si rozumeli. Nevidel som v tom žiadny problém, že sme predtým neúčinkovali vedno. Veď aj Marek Uram dal dva góly v prvých zápasoch, takže v súčinnosti resty neboli. Mohli sme navyše aj viackrát zaťažiť konto brankárov. Pred posledným súbojom s českom tréneri urobili zmenu, priradili k nám Jana Pardavého. S ním sa poznám veľmi dobre, niekoľkokrát sme už nastúpili na medzinárodnej scéne. Pre mňa osobne je jedno, s kým som vo formácii, prispôsobím sa veľmi rýchle."

P. Pucher priznal, že všetci chlapci, ktorí dostali dôveru, sa snažili na maximum a niektorí nováčikovia podľa neho aj milo prekvapili. Vidno, že každý si váži poctu obliecť si štátny dres, hoci niekedy predstavy sa rozchádzali so skutočnosťou, ak máme na mysli konečný efekt. "Páčili sa mi tí, ktorí sa dobre orientovali v tretine súpera a pritom sa len zoznamujú so štátnym mužstvom. Ukázali naozaj pozitívne prvky a nebolo poznať, že sú vlastne debutanti."

Ako sa už pred časom medializovalo, Peter Pucher neodohral na poslednej olympiáde ani jedno stretnutie. Mal sa ocitnúť medzi náhradníkmi a túto rolu nakoniec neprijal odcestoval do vlasti. Po návrate dosť tvrdo kritizoval praktiky, ktoré sa udiali v Amerike. Na margo svojej v budúcnosti v slovenskej reprezentácii sa vyjadril opatrne. Najprv si potreboval predebatovať niektoré súvislosti priamo s naším kormidelníkom, aby vedel, čo môže očakávať a na čom je. "Musel som mať vo všetkom jasno. Pohovorili sme, skončilo to v pohode, už sa k tomu nemienim vracať. Dôležité je to, čo ma čaká. To, čo bolo, sa, žiaľ, zmeniť už nedá. Som aj po tomto rozhovore vyrovnaný."

Náš legionár zostáva na ďalšie dva roky v Znojme. Klub je stále spokojný s tým, čo v jeho farbách odvádza. A to napriek tomu, že zavládlo sklamanie, pretože mužstvo sa v play-off nedostalo ďalej. "Nerobí sa z toho tragédia. Hoci sme to mali dobre rozbehnuté, nie všetko v hokeji i živote vyjde. Škoda, že sme nedokázali urobiť rozhodujúci krok. Pokiaľ ide o moju formu po olympiáde, ťažko mi prichodí hodnotiť to. Vcelku našej päťke sa darilo. Čo však z toho, ak to pár jednotlivcom vyjde, keď to nejde celému mužstvu." Na Morave je Pucher spokojný, prišiel si na svoje, napriek tomu, že vlani sa objavili informácie o jeho prípadnom odchode do inej krajiny, nakoniec zostal. "Mám dobré vzťahy s funkcionármi klubu a nemám dôvod niečo meniť. Aj preto som sa rozhodol ešte pokračovať v kariére v tomto moravskom celku."

Znovu sme prehodili výhybku na blížiaci sa hokejový sviatok na severe Európy. Reku, či si Peter pamätá, koľký šampionát by to v jeho kariére mal byť? "Ja to poviem opačne. Dosiaľ som bol na piatich majstrovstvách sveta a netrúfam si konštatovať už teraz, čím by mohol byť šiesty štart pre mňa výnimočný, zvláštny, zaujímavý. Nemyslím na to, prvoradé je získať miestenku a potom sa uvidí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.