patrila k Maďarsku. Mesta, ktoré sa tam nedostali, patrili z futbalového pohľadu pod Prešovskú župu. Pochopiteľne, v tom čase na mnohých miestach o hre na trávnikoch počuli len z rečí, a tak nečudo, že loptu súťažne naháňali hráči len v mestách a v niektorých väčších obciach.
Prešovská župa so sídlom na Hlinkovej ulici č. 144 mala v roku 1943 pod svojou strechou oficiálne zaregistrovaných týchto 38 klubov: ŠK Bardejov, ŠKHG Dlhá Lúka, ŠK Giraltovce, HG (rozumej Hlinkova garda) Harichovce, ŠK Helcmanovce, ŠK Hranovnica, HAC Humenné, SŠK Kežmarok, ŠK Baník Koterbachy, ŠK Levoča, HG Margecany, HG Marháň, ŠK Zemplín Michalovce, ŠK Poprad, HG Prešov, ŠK Magura Prešov, ŠK Slávia Prešov, HM Rakovce nad Ondavou, ŠK Slávia Sabinov, HG Sečovce, ŠK Slovan Solivar, FK Smižany, ŠOHG Snina, SŠK Spišská Belá, AC Spišská Nová Ves, ŠK Spišská Sobota, ŠOHM Spišská Teplica, ŠK Spišské Vlachy, ŠK Strážske, HG Stará Ľubovňa, ŠKHG Stropkov, AC Svit, ŠK Trebišov, ŠK Veľká, AC Veľký Šariš, ŠKHG Vyšný Svidník, HG Vojčice a ŠK Vranov. Dodajme, že Bratislavská futbalová župa mala 84, Žilinská FŽ 47 a Zvolenská FŽ 33 klubov. Navyše, Bratislavský futbalový zväz pre Nemcov mal deväť a pre Maďarov šesť klubov, takže na Slovensku bolo v tom čase registrovaných 217 klubov.
Ak sme už spomenuli Prešovskú futbalovú župu, v rokoch Slovenského štátu boli na jej čele títo funkcionári (všimnite si funkcie): náčelník Ján Mihajlo, I. podnáčelník Július Malinka, II. podnáčelník Ján Janík, tajomník Juraj Harbač, matrikár František Kohút, pokladník Teodor Majer, účtovník Ján Fiat, zapisovateľ Jozef Mihalčík, archivár František Vojčík, hrací a trestný referent Dr. Ladislav Hudai, dorastenecký referent Rudolf Selecký, osvetový referent Dr. Juraj Piljan, zdravotný referent MUDr. Anton Fritš, členovia výboru Štefan Gerhardt, Vojtech Brila, dozorca nad hospodárením Andrej Lukáč a Dr. Pavel Grečko a administratívny tajomník Andrej Gábor.
Slovenský futbalový zväz (v tom čase sväz) sídlil v Bratislave na ulici Viktória č. 9. Tvorili ho - náčelník Štefan Jakubec, I. podnáčelník Július Gabčo, II. podnáčelník Jozef Vereš (ešte v sedemdesiatych rokoch bol čestným členom predsedníctva SFZ a známy aj tým, že rozhodoval v exotickej krajine Honolulu), hospodár Ľudovít Tomík, hrací a trestný referent ligy Šimon Kupric, hrací a trestný referent divízie Rudolf Trautenberger, dorastenecký referent Jozef Sedlár, osvetový referent Ján Ruman, matrikár a archivár Štefan Janíček, zväzový kapitán Vojtech Závodský, technický referent Ferdinand Daučík (neskôr pôsobil v Španielsku), zväzový lekár MUDr. Karol Príkazský, zástupca OAP (vojsko) podplukovník Ladislav Šišovský, zástupca Bratislavského nemeckého zväzu Oto Glocár, zástupca Bratislavského maďarského zväzu Imrich Schurmann, tajomník Fero Pustý. Dozorcovia nad hospodárením Anton Lapár a Július Horváth, ktorí mali v komisii týchto členov Ján Bízik (prvý významný slovenský medzinárodný rozhodca, roky uznávaný funkcionár aj po II. svetovej vojne), František Kollár, Henrich Horský, Július Malinka, Karel Ložek, Štefan Laboda, Viktor Mazúr a vtedajší šéf ŠK Bratislava Ladislav Nedbálek. Dodajme, že náčelníci žúp boli automaticky členmi náčelníckej rady SFS. Týchto ľudí hodno spomenúť preto, že zanechali výrazný rukopis na slovenskom futbale, ktorý v povojnovom období sa výrazne podieľal na viacerých čs. úspechoch. Zo skupiny legendárnych funkcionárov sa dlho tešili mimoriadnej pozornosti spomínaný Jozef Vereš, ďalej Ján Bízik, Jozef Jesenský - zhodou okolnosti všetci boli rozhodcovia aj skúšobní komisári, čo v tom čase nikomu neprekážalo - ďalej Anton Forgáč, Viktor Inovecký, Ondrej Benčurik, Štefan Božgai, František Hlucháň, Imrich Polák, Mikuláš Kašprišin, či iba nedávno zosnulý Ján Radič. Zhodou okolnosti títo páni začínali svoju kariéru ako strážcovia pravidiel, takže nie je to žiadna módna vlna súčasnosti, podľa ktorej rozhodcovia - ako mnohí tvrdia - až teraz zasadli na funkcionárske stoličky. Fakty z histórie sú veľavravné a neodškriepiteľné. A ešte jedná skutočnosť, ktorá si zaslúži dvojnásobnú pozornosť. Hoci sa v minulosti tiež vyskytli ojedinelé výstrelky, futbal zbožňovali všetci natoľko, že priestupky stačil riešiť jeden človek, ktorý pritom zvládol náplň dvoch terajších komisii - ŠTK a disciplinárky. Lenže vtedajší hrací a trestný referent mal jasné normy, ktoré v súčasnosti často meníme a sa pritom navzájom presviedčame, že život, to je zmena. Pochopiteľne, k zmenám musí niekedy dochádzať, ale sú naše normy, ktoré kedysi boli zákonom, vždy dokonalé?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
