mlynom, ktorý poháňala voda zo Svinky, pri ktorej stál a z ktorého sú už iba zvyšky. Spomína sa v roku 1370.
Zvyšky sú aj zo stredovekého hrádku, opevneného valom a priekopou, ktorý vznikol v 13. storočí na vrchu Zámčisko v neskororomantickom sloh. Postavili ho Abovci, ktorým patrili aj Obišovce ako poddanská obec. Rod Aba bol jedným z najstarších a tiež najbohatších veľkomožných uhorských rodov napr. v 11. storočí patrili Abovcom majetky od Matry po Slanské vrchy.
Zrejme s Abovcami súvisí aj názov Obišovce. Spomínajú sa v roku 1289 v podobe Obus Abos, Abows, Abbos. Ani Obišovce neobišli dôsledky tatárskeho vpádu, takže znovu boli osídlené baníkmi. Po banskej ťažbe, ktorá zanikla v 15. storočí, sú stopy napr. po vstupe do šácht v zemi. Druhým nešťastím pre obec bola morová epidémia v roku 1645, ktorej podľahlo takmer celé osídlenie. S/časné Obišovce nie sú veľké (360 obyvateľov), ale majú bohatú minulosť a tá súvisí s druhým vrchom Stráža, kde bolo hradisko.
Obišovce sú archeologickou lokalitou, kde objavili hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, kde bolo halštatské opevnené sídlisko, slovanské sídlisko z obdobia Veľkej Moravy a kde sa našli rímske mince.
Na území terajšieho Slovenska bolo veľa hradísk, t. j. sídlisk opevnených valom, múrom a priekopou, najstaršie ohradené hradiská sú známe z mladšej doby kamennej. Postupne mali obrannú funkciu, keď nasal veľký pohyb kmeňov. Podľa literatúry mali slovanské hradiská obranný a útočištný charakter a naši predkovia ich budovali na geograficky a strategicky dôležitých miestach. V obrane slovanskej šarišskej oblasti malo najvýznamnejšiu úlohu hradisko Stráža vybudované na vrchu pri sútoku Svinky a Hornádu. Jeho začiatky spadajú do včasnej doby železnej a do doby rímskej. Bolo opevnené celou sústavou valov a patrí u nás k najrozsiahlejším.
Cez územie východného Slovenska prechádzala už od praveku cesta spájajúca balkánsku oblasť s Baltickým morom. Pravdepodobne po nech prichádzali k nám rímski obchodníci. Ako ináč by sa tu ocitli rôzne predmety z keramiky, kovu, šperky a mince. Rimania radi obchodovali s barbarmi a ich obchod bol takmer výlučne výmenný. Keďže tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a lovom zveri, obilie a kožušiny vymieňali za predmety, ktoré boli pre nich vzácne lacné rímske šperky, nádoby a pod. Občas platili Rimania aj mincami. To je vysvetlenie, ako mohli v Obišovciach nájsť rímske mince s portrétmi cirárov Theodosia, Justiniána a Valeriána II.
V súvislosti so zamestnaním obyvateľov Obišoviec sa chcem pristaviť pri takom, akým je povozníctvo. Spočiatku to bola služobná, ale od polovice 13. storočia zárobková činnosť poddaných sedliakov. Napájalo sa na mestských kupcov aj banských ťažiarov. Obišovčania furmančili na komunikácii Viedeň Krakov Ľvov, Sriem Košice Krakov. Od 13. do 16. storočia sa do Poľska vyvážalo najmä víno a meď a dovážalo k nám olovo a soľ. Na rozdiel od vodnej prepravy tovarov bol na cestách ich obojsmerný prevoz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
