PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, etnografka Vsl. múzea v Košiciach
Dnešné ženy, ktorí si dávajú robiť moderné účesy u kaderníčok, by sotva napadlo, že iba nedávno bola pre väčšinu vydatých žien na Slovensku takáto úprava vlasov úplne vylúčená. Bolo bežnou praxou, že na dedinách ešte pred 70 - 80 rokmi, keď vstúpila žena do stavu manželského, nadobro sa musela rozlúčiť s nepokrytou hlavou a až do smrti zakrývala svoje vlasy pred zrakmi ľudí.
Zahalenie hlavy odlišovalo už v dávnych staroslovanských dobách vydatú ženu od slobodného dievčaťa. Ženy nosievali na hlave čepce a šatky. Čepiec sa skladá z niekoľkých častí. Zadná sa nazývala dienko šarišsky kolko, prednú časť lemovala prišitá čelenka, ktorá obyčajne siahala po uši. Na Šariši a v Above sa k ženskému čepcu nosievala eše samostatná časť - čelko, ktoré sa muselo upevniť stužkou, previazanou vzadu pod dienkom. Na čepce sa vyberali vždy najlepšie materiály a predovšetkým sa na nich uplatnili rôzne vyšívacie techniky. Je pozoruhodné, aká mnohoraká výzdoba sa sústredila na malú plochu. A prekvapujúce je aj to, aká veľká rozmanitosť čepcov sa na Slovensku vyskytuje. Postupne vznikali osobitné formy čepcov na všedné a sviatočné príležitosti. Iné nosievala mladucha po sobáši, iné staršie ženy. Jednoduchšie patrili k pracovnému odevu, krajšie k sviatočnému. Vlasy pod čepcom museli byť tiež vhodne upravené, aby bola forma čepca správna. Ženy si vlasy v minulosti nestrihali. Mnohé si ich zachovali dlhé, až poniže pása aj celý život. Zaplietali ich do vrkoča, ktorý umne obtočili na temene. Účes zväčšovali aj pomocou lepenkových vložiek a založili si čepce. Na Spiši si vydaté ženy upravovali vlasy do chmuľe. Dva prúdy vlasov skrútili natuho pomocou tkaníc, do ktorých sa vkladal drôt. Účes sa cez čelo previazal čiernou zamatkou. Čepce si kupovali v Krompachoch a Spišskom Podhradí. A veru museli na nich aj dlhšie šetriť. pretože boli drahé. Najmä základ čepca - dienko, ktoré tvorila čierna paličkovaná sieť so stredovými rôznofarebnými kolieskami. Paličkárky za to pýtali veľa, pretože aj ony draho kupovali kovové nite paličkovanej čelenky. Podľa miestnych zvyklostí sa niekedy na čepce zaväzovali rôzne textílie, obyčajne šatky. Mnohé dosahovali veľké rozmery až 1,5 x 1,5 m, čo bolo potrebné, aby sa šatka preložená do trojuholníka vzadu previazala a preložila cez plecia. Ak boli na koncoch šatky strapce, tvorili zaujímavú dekoráciu na prsiach a ramenách.
V mnohých oblastiach si čepce zhotovovali samy. Rôzne čipky, korálky, nášivky, potrebné k výzdobe získavali od podomových obchodníkov, alebo priamo od čipkárov na trhoch. Čepce, ktorých výroba aj výzdoba bola náročnejšia, šili najlepšie krajčírky. Každá žena musela mať aj niekoľko čepcov. Parádnice, či bohatšie nevesty mali v truhličkách často až 15 - 20 kusov. Počet šatiek bol ešte väčší. I staré ženy mali v svojom šatníku bežne až 30 chustočiek, ako im v miestnom nárečí hovorili. Šatky boli vyšívané jemnými vzormi a nazývali sa podľa druhu látky, z ktorej boli vyrobené - tibetka, delinka, hadvabna, kartonka. Boli aj vďačným predmetom k darovaniu a vhodným farebným doplnkom k odevu.
V uliciach Košíc aj iných mestečiek východného Slovenska máme možnosť dodnes stretnúť ešte veľa žien v staršom veku, ktoré nosia na hlavách šatky. Je to tá časť tradičného ľudového odevu, ktorá si zachováva najdlhšiu trvácnosť. Ženy už nenosia kidle - široké sukne v niekoľkých vrstvách ani rôzne krátke kabátiky - čo si však z minulosti ponechali, to je práve typická pokrývka hlavy v podobe šatky.
Iba jediný raz za život mohla mať žena na hlave svadobný veniec - partu. Bola najokázalejším, najzdobenejším symbolom nevesty a zároveň aj najhonosnejším prvkom svadobného odevu. Zhotovenie party bolo značne komplikované a jeho výrobe sa venovali iba veľmi zručné a šikovné ženy. Veniec bol nielen ukážkou vycibreného vkusu, ale aj prestížnou záležitosťou. Keď sa na starých fotografiách pozeráme na nevestu v parte, hneď na prvý pohľad vidíme, ako skrášľuje jej tvár a zvýrazňuje pôvab mladistvej tváre. Môžeme ju bez nadsádzky prirovnať ku korune princezny. Nielen preto, že má veľa zlatistých šnúr, nití a korálok, ale aj jej prstencový tvar a spôsob položenia na hlavu pripomína korunu. Navyše party mávajú hore v strede akúsi kytičku z trblietok z kovových špirálok, flitrov a korálok. A pretože nevesta mala byť krásna nielen spredu, ale aj zozadu, nachádzali sa na zátylí party široké kvetované stuhy, ktoré voľne splývali po celej dĺžke chrbta.
Často bolo na dedine iba niekoľko párt, ktoré sa mladuchám požičiavali. V bohatých rodinách však bolo zvykom, že veniec nevesty spolu so ženíchovým pierkom hneď po sobáši zarámovavali a zavesili na čestné miesto v izbe.
Autor: Mikuláš ŠKURLA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
