Najstaršie hodnoty tohto pomeru boli zrejme zistené meraním. V egyptskom rhindskom papyruse, ktorý je datovaný do roku 1650 pred našim letopočtom, je uvedené, že 4(8/9)2 = 3,16 ako hodnota pre p . Zdá sa, že prvý teoretický výpočet vykonal Archimedes (287-212 pr. n. l.). Dostal približnú hodnotu p medzi zlomkami 223/71 a 22/7. Z uvedeného je zrejmé, že Archimedes už vtedy vedel to, čo bohužial niektorí ľudia nevedia dodnes, že p nie je presne 22/7, a netvrdil, že objavil presnú hodnotu.
Po Archimedovi nasledovali ďalší. Boli medzi nimi Ptolemaios (cca 150 n. l.), ktorý došiel k výsledku 377/120, čo sa rovná 3,1416, rovnako ako al-Khwarizmi (cca 800) o takmer 700 rokov neskôr. Al-Kashi (cca 1430) zoe Samarkandu spočítal p už na 14 desatinných miest a holandský matematik Ludolph Van Ceulen (1540-1610) dokonca na 35 miest. Práve po Van Ceulenovi je toto číslo v niektorých krajinách označované ako "Ludolfovo".
Počas európskej renesancie sa objavil nový svet matematiky. Medzi prvými efektmi bolo hľadanie nových vzorcov pre výpočet Ludolfovho čísla. Vzorce boli postupné nájdené, a potom už išlo iba o to, koľko času (rokov) bol kto ochotný stráviť týmito výpočtami. V roku 1699 Sharp dospel k 71 správnym miestam, v roku 1701 sa Machin dostal k magickým 100 desatinným číslam.
V roku 1737 prijal Euler pre Ludolfove číslo dnes všeobecne používaný symbol p . Honba za rekordmi však pokračovala ďalej. V roku 1874 určil Shanks p na 707 miest, ale iba 527 ich bolo správnych. Rekord vytvoril Ferguson v roku 1946: 620 miest.
Tu končí ďalšia etapa a začína éra počítačov. Aj Ferguson to skúša. Hneď v ďalšom roku - 1947 - sa postupne dostáva na 808 miest. A potom už to ide veľmi rýchlo: v roku 1949 bola pokorená prvá aj druhá tisícka a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia bolo dosiahnutých neuveriteľných 500 000 miest. V auguste 1997 bolo tých miest už 51 539 600 000...
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
