ovčiaka a niekedy mám dojem, že ten pes mi viac rozumie, má pre mňa viac pochopenia, ako mnohí ľudia. Ako je to s vedomím zvierat, inteligenciou, pocitmi, ako vnímajú nás, ľudí a pod.
Zn.: P. T., Prešov
Odpoveď: Podobné otázky odznievajú v chovateľskej praxi veľmi často. Považujem ich za prirodzené a potrebné. Dokonca z hľadiska filozofického, evolučného a psychosociálneho sú aktuálne. Totiž názory na príbuznosť a rozdielnosť medzi človekom a zvieraťom stále rezonujú, tieto prístupy majú široký interdisciplinárny záber, ktorý bol v našich podmienkach v minulosti ideologicky deformovaný, ale ktorého magickú hranicu ešte veda exaktne, vyčerpávajúce nepopísala.
Z hľadiska etológie, zoopsychológie, vedného odboru, ktorého predmetom záujmu je štúdium foriem a obsahu normálneho a abnormálneho správania sa zvierat, sú zaznamenané dva extrémne prístupy k existencii psychiky zvierat. Jedným z nich je antropomorfizácia, t. j. poľudštenie zvieraťa, čiže nekritické pripisovanie ľudských vlastností zvieratám. Druhým je karteziánsky výklad podľa Descarta, ktorý pejoratívne redukuje zviera na úroveň len mechanických automatizmov, bez charakteristík živej bytosti. Obidva prístupy sú nesprávne a pravdu treba hľadať v súčasných poznatkoch širokej škály vedných disciplín, zaoberajúcich sa danou problematikou.
Treba však zdôrazniť z pohľadu vedomia a vyšších psychických funkcií kvalitatívny rozdiel medzi človekom a zvieraťom. Človek disponuje vedomím s nasledujúcimi charakteristikami: sebauvedomením, sebapoznaním, sebaovládaním, citmi, abstraktným myslením a rečou. Vedomie zvierat postráda tieto vlastnosti, keďže ich mozgové štruktúry nie sú na to neuroanatomicky, neurofyziologicky a psychofyziologicky diferencované. Ale kvantitatívna podobnosť medzi vedomím človeka a zvieraťom reálne existuje. V opačnom prípade by nemohli vznikať optimálne psychosociálne, emocionálne, citové väzby medzi ľuďmi a zvieratami. Uvedená podobnosť vedomia má tieto charakteristiky: zmyslová podstata, pociťovanie a emócie, bolesť, radosť, smútok, strach, úzkosť, empatia, (vcítenie sa do nálady iného jedinca), motivácia, formy nižšieho, vyššieho učenia, neverbálne prejavy ako vyjadrenie emocionálneho stavu (mimika, gestika, motorika, vizualizácia, vokalizácia).
Z uvedených skutočností vyplýva niekoľko východísk, ktoré tiež môžu byť nápomocné pri orientácii čitateľky v tejto nie ľahkej problematike. Každý druh zvieraťa má z hľadiska etológie, zoopsychológie druhovo rozdielne vlastnosti. Dokonca aj v rámci druhu existujú individuálne rozdiely. Napr. desať psov rovnakého plemena, pohlavia, veku sa správa rozdielne, čo závisí od mnohých faktorov, ako napr. pôrod, včasný vývoj, odstav, vzťahy človek pes, atď. Z toho pohľadu má pes v porovnaní s ostatnými domestikovanými zvieratami vysokú hladinu citlivosti, emocionality, percepčo-kognitívnej inteligencie a učenia. Okrem toho má pes špecifické predpoklady vnímať človeka v jeho širokom repertoári správania výnimočne rezonujúcim spôsobom. Po osvojení psa je často majiteľ zvieraťom skôr "prečítaný", ako opačne. Okrem toho je pes emocionálne konštantný, je dobrým "poslucháčom" a človek je pre neho žiadúcim psychosociálnym, dominantným partnerom. Pochopiteľne, to všetko platí za predpokladu harmonických vzťahov človek pes. V opačnom prípade pes reaguje rovnako intenzívne na majiteľa, ale už v zmysle opačnom, maladaptačnom, t. j. vývinom celej palety abnormálnych foriem správania sa zvieraťa. Pravdou teda je, že "pes je najlepší priateľ človeka", ale len si to musí zaslúžiť.
Autor: MVDr. Anton HVOZDÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
