si správcovstvo nárokoval z pohľadu prislúchajúceho územného vlastníctva. Prešovský zase dôvodil faktom, že na jeho pôde stojí Spišské múzeum v Levoči. To totiž spravuje Spišský hrad. Dilemu vyriešil štát - ponechal si hrad vo svojej správe. Múzeum zaradil medzi národné inštitúcie.
"Peniaze by sme mali získavať bezprostrednejšie a na konkrétne investičné akcie. Tie náročnejšie nás ešte len čakajú a týkajú sa predovšetkým konzervácie hradu", povedala na margo výhod spomínaného riešenia v prospech štátu riaditeľka Slovenského národného múzea - Spišského múzea v Levoči, PhDr. Mária Novotná (na snímke).
Ako príčinu nezhôd uviedla nerozčlenenie Slovenska podľa prírodných a prirodzených charakteristík. Podľa jej slov by uplatnenie územnosprávneho členenia rešpektujúceho Spiš ako samostatný územný celok predišlo umelému rozdeleniu. Tak vzniklo i sporné riešenie správy Spišského hradu. "Spiš by bol jednotný a samostatný. Teraz vedie deliaca čiara prešovského a košického VÚC práve okolo Spišského hradu. Múzeum by malo podľa územného členenia patriť pod Prešovský samosprávny kraj, Spišský hrad zase pod Košický VÚC. Riešenie ponechať správu hradu štátu vidím ako rozumné a logické. Je predsa určitým slovenským symbolom, niečím, čo reprezentuje Slovensko ako celok", oboznámila nás s detailmi M. Novotná. Zároveň podotkla, že toto riešenie vidí ako pozitívne aj pre oba samosprávne kraje. Tak môžu investovať do iných oblastí, napríklad turistického ruchu. Zároveň sa odbremenia od nemalých finančných investícií, aké si hrad vyžaduje.
"Filozofia hovoriaca o flexibilnejšom riešení problémov z pozície bližšej samosprávy než štátnej správy je postavená len na teórii. Prax však zatiaľ nikto nepozná", dodala na upresnenie riaditeľka.
Zároveň však podotkla, že rozumie i stanovisku samospráv, ktoré čakali delimitáciu všetkých majetkov a kompetencií, patriacich do ich regiónov.
"Počítali sme s uplatnením územného princípu odvolávajúc sa na Zákon o majetku VÚC. Nakoniec navrhlo ministerstvo kultúry vyňať Spišský hrad zo zoznamu inštitúcií, ktoré by sa delimitovali na samosprávne kraje. Aj napriek tomu sa chceme i naďalej podieľať na jeho rozhodovaní. Samozrejme, aj v budúcnosti sa oň budeme uchádzať. Odjakživa bol v správe východného Slovenska a nevidím vážny dôvod, prečo by mal decentralizačný proces nabrať opačný smer. Keď budeme kapacitne a finančne "silnejší", budeme sa snažiť zmeniť situáciu. To, čo sa stalo so Spišským hradom, beriem ako dočasné riešenie", vyjadril sa pre Spišský denník predseda Košického samosprávneho kraja, Rudolf Bauer, k spomínanej problematike.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
