S výsmešným dovetkom, že chce uľahčiť rozhodovanie Republikového výboru SDĽ. Podaril sa mu tým milý rozlúčkový bonmot, keďže - ako si dobre pamätáme - raz už RV SDĽ rozhodovanie parádne "uľahčil". Z utorka na stredu minulého týždňa sedeli nad jeho odvolaním "púhych" desať hodín a o druhej nadránom rozhodli tak, že sa nadobro zosmiešnili.
Týmto slalomom medzi pravidlami vykonal Ftáčnik medvediu službu politickej kultúre na Slovensku. Nemusel ohlasovať rovno demisiu, okamžite po oznámení prestupu do SDA mal ale ponúknuť post rodnej strane. A neintrigovať ešte týždeň predtým s predsedom; ponukou výmenného obchodu, že neodíde z SDĽ, ak Koncoš abdikuje na šéfa SDĽ, sa strápnil aj sám. Namieste je totiž otázka, kto by dnes kandidoval ako jediný uchádač na funkciu predsedu SDA, keby ho Koncoš poslúchol. To nie je ani otázka, ale priam rukavica do tváre naivistom, ktorých pri dnešnom zakladaní novej strany hreje blažený pocit, že konečne vstupujú do štandardnej európskej ľavice.
Ak chcel Ftáčnik niečo uľahčiť, tak iba sebe manévrovanie pri hľadaní čo najvýhodnejšej pozície pre pokračovanie v politickej kariére. Nešťastný je aj jeho ďalší rozlúčkový vtip, že SDĽ dala prednosť politickým kritériám pred odbornými. Tým sa - ak už nič iného - dostáva do sporu aj sám so sebou, veď už viackrát ubezpečoval, že si je vedomý, že post patrí SDĽ. Najmä však pokračuje v zavádzajúcej línii, ktorú už za neho rozvíjali akademické stavy, keď zrazu rektori, študenti a všetci začali vyzývať Koncoša, aby ho ponechal vo funkcii. Všade na svete je to rovnako a nemôže byť inak ani na Slovensku: Post ministra je post politický, obsadzuje sa na základe politického menovania, keďže vo vláde môžu sedieť iba takí ľudia, ktorí majú parlamentné zázemie, čiže podporu v strane, čo tam sedí. Ak je navyše niekto ešte aj "odborník", má bonus k dobru. Ale nič viac.
Príznačno-smiešny fakt, že dnes nie je jasné, či v NR SR má viac poslancov SDA alebo SDĽ, síce situáciu zneprehľadňuje, pravidlá politickej hry však meniť nemôže. A už vôbec by správanie štandardného politika nemalo ovplyvňovať čosi takého, že sa vo svojom spore s matkou stranou teší väčšinovej podpore médií a stavovského establishmentu. Ftáčnikove činy v posledných týždňoch tieto vplyvy riadili. A preto je umelecký dojem z jeho prestupu šeredný.
Na tom veľa nevylepší ani dodržanie obradu - (ex)minister podá aj odpočet svojej práce. Môžeme sa tešiť, že po Čarnogurskom, ktorý oznámil splnenie vládneho programu za svoj rezort ešte v januári, si vypočujeme ďalšieho spokojného ministra. Isté je jedno: Skutočnosť je temnejšia, než bude tento odpočet. Z Ftáčnikovej korunnej kauzy, vysokoškolského zákona, majú radosť iba rektori a on. Áno, tí istí rektori, ktorí nestíhajú jeden po druhom varovať, o koľko "kusov" im klesne už od budúceho roka počet externistov. Dôležitejšie pre hlavy vysokého školstva ale je, že "sprivatizovali" kompetencie dekanom.
Menej študentov je však priamym dôsledkom heroického boja o "bezplatnosť" vysokého školstva, ktorý bude nerozlučne zviazaný práve s Ftáčnikovým menom. To je najhlbšia stopa, ktorá po ňom v nasledujúcich semestroch a rokoch zostane. A zračí sa v nej aj irónia osudu, aj skrytý, ale reálny obsah jeho terajšieho odchodu. Zápas o "sociálne spravodlivé" vysoké školstvo zviedol veru Ftáčnik pod vlajkou programu SDĽ, v ktorom to mal ako prioritu. Ideovú zviazanosť so stranou, z ktorej ho údajne vyhnal neprijateľný štýl politiky, dokumentuje však podstatne viac Ftáčnikových prejavov - napr. masívne obhajovanie konceptov SDĽ v reforme verejnej správy navzdory skutočnosti, že mu to kompetenčne vôbec neprislúchalo. Alebo nedávny pokus jemu podriadených ministerských úradníkov o novelu informačného zákona.
Ak sa Zem nezrazí s nejakým asteroidom, dnes bude Ftáčnik zvolený predsedom Sociálnodemokratickej alternatívy. Po dohode s Petrom Weissom totiž zvolili model, známy napr. od maďarských socialistov, ale aj niektorých iných západných strán - oddelenie funkcie predsedu a volebného lídra. Naozaj by bolo zaujímavé, čo by sa dnes v SDA dialo, keby mu ten Koncoš kývol a funkciu v SDĽ zložil...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
