hra je doménou mužov, nájdu sa však aj výnimky. Jednou z nich je dvadsaťročná Marcela Ižová - rodáčka z Veľát - hráčka Olympie Košice, prvoligového klubu. Táto Zemplínčanka okúsila atmosféru reprezentačného družstva. Krátkovlasú blondínu strednej postavy so svetlomodrými očami sme zastihli v rodičovskom dome. S najlepšou kanonierkou najvyššej súťaže, ktorá sa zoznámila aj so zahraničnými trávnikmi, sme sa porozprávali na futbalové témy.
Spomínate si na začiatok aktívnej činnosti?
"Bývam oproti futbalovému ihrisku, a preto som už odmalička inklinovala k tomuto populárnemu športu. S dvoma staršími bratmi a ich kamarátmi sme boli dennodenne na hracej ploche. K lopte ma viedla aj mamka, ktorá kedysi pôsobila v ženskom tíme Lokomotívy Ruskov pri Košiciach. Základom futbalovej abecedy ma priúčal otec, majúci skúsenosti z oblastných súťaží."
Akým spôsobom ste sa dostali do košickej Olympie?
"Súrodenec Ján pôsobí v piatoligových Michaľanoch, ktoré pred piatimi rokmi viedol Alexander Péter, bývalý hráč Lokomotívy Košice. Vedel o mne a chcel mi pomôcť. Pozná kormidelníkov Olympie, a tak mi s nimi dohodol stretnutie. Slovo dalo slovo a po prvom tréningu mi páni Kolesár a Pilčík oznámili, že so mnou rátajú. Už po niekoľkých týždňoch som obliekla dres juniorského výberu Slovenska, s ktorým som v roku 1998 absolvovala sústredenie v Dolnom Kubíne. Nechýbali ani lodivodi A družstva. Na základe dobrých referencií ma preradili do ich celku, v ktorom pôsobím dodnes."
Aké úspechy ste zaznamenali v druhom najväčšom slovenskom meste od ročníka 1997/98?
"Dvakrát sme sa stali vicemajstrom a raz sme obsadili tretiu priečku. Čo sa týka osobných ocenení, štyrikrát som figurovala v jedenástke roka."
Darí sa vám aj v drese s trojkrížom na prsiach?
"Niet sa čím chváliť. Verím, že v tomto roku zvíťazíme v kvalifikačnej skupine o postup na majstrovstvá sveta 2003. Dosiaľ sme odohrali päť zápasoch, v troch sme získali tri body, v dvoch si ich pripísali na konto súperky. Posledný duel sme odohrali začiatkom apríla. Na štadióne ŠKP Devín sme porazili Turecko rozdielom triedy. K výhre som prispela gólom a prihrávkou naň. O pár dní neskôr sme v Dunajskej Strede nastúpili na odvetné meranie síl proti Bielorusku. S Maďarkami, v prvom zápolení nám pripravili porážku, sa stretneme 4. mája v Györi. Edíciu zakončíme 22. Júna, keď nás preverí Bosna a Hercegovina."
Utkveli vám v pamäti spomienky na reprezentačné vystúpenia?
"Rada si rekapitulujem zápas vysokej úrovne s Taliankami, vicemajsterkami Európy. Na Apeninskom polostrove sme prehrali 1:2."
Vyšiel vám úvodný duel jarnej časti prvej ligy žien?
"V klube vládne spokojnosť. Na pôde Prešova sme vyhrali 4:2. Teší ma, že som autorkou dvoch presných zásahov."
Ste obávanou strelkyňou. V ktorom meraní síl ste najviac napli siete?
"V prvom kole, keď sme Humenné doslova rozdrvili. Na konečnom rezultáte 14:0 som sa podieľala ôsmimi gólmi. Totožný husársky kúsok sa mi podaril aj na juniorskom turnaji vo Švédsku."
Dostávate ponuky z iných družstiev?
"Áno, interes o moje služby prejavili pražské celky Sparta a Slávia, Žiar nad Hronom a Nitra. Sú to lákavé "pytačky" s lepšími finančnými podmienkami, navyše, spomínané kluby mi môžu vybaviť zamestnanie. Bola som na skusoch, avšak prestup sa zrealizuje zrejme po skončení tohoto súťažného ročníka."
Prijali by ste angažmán v západnej časti starého kontinentu?
"Neváhala by som ani sekundu. Ženský futbal má v týchto krajinách neporovnateľne kvalitnejšie zázemie, o ktorom zatiaľ len snívame."
Čo budete pokladať za vrchol športovej kariéry?
"V súčasnosti sa usilujeme o slovenské prvenstvo. V reprezentačných farbách zabojujeme o barážové postavenie na svetový šampionát."
Komu najviac vďačíte za futbalový rast?
"Moje výkony sú výsledkom podporovania a driny rodičov. Zásluhu na dobrom napredovaní nesú bratia Ján a Marcel. Vďaka však patrí aj trénerom Pilčíkovi a Kolesárovi."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
