pohrebných komôr pod Rímom. A mám tiež pocit, že mi padá strop na hlavu. Ono, nepadne však z veľkej výšky, lebo ak to mám porovnať s mojím známym, ktorý má krásnych 204 centimetrov, môžem výhlásiť, že by mal značné problémy prejsť cez "príjazdovú" chodbu k nášmu bufetu. Áno, to je tá oblasť na mape našej školy, kde je výskyt profesorov menší než kdekoľkovek inde. Sem - tam sa síce objaví nejaká zablúdená profesorská dušička, ale potom svoj omyl rýchlo napraví. Niežeby sa tam konali nejaké orgie, s ktorými nechce mať vedenie a profesorský zbor do činenia, ale význam tejto vety opäť závisí od toho, ako slovo "orgie" chápeme...
Prvou z funkcií (vezmeme to teraz z "vedeckej" stránky) je stretávanie priateľov, ktorých by ste možno, nebyť bufetu, nevideli za celé svoje štvorročné pôsobenie na škole (výnimkou je situácia, keď od dotyčného niečo potrebujete... vtedy by ste ho "náhodou" stretli aj za predpokladu, že sa vám výhýba na sto honov)
Po ďalšie je to utrácanie peňazí. Keď už fááááákt neviete, čo s vreckovým, príďte do bufetu. Za sumu zvýšenú malou dovoznou, podzemnou (nie vysokohorskou, keďže sa ide dolu) prirážkou, či akým prídavným menom sa na Slovensku ospravedlňujú vyššie ceny, dostanete pečivo, slané, sladké alebo suché rožky, či chrumky, žuvačky, džúsy a tak ďalej. Ale reklamy už bolo dosť. Pozitívom je, že sem - tam, podľa vzoru veľkých supermarketov, urobí bufeťák nejakú "akciovku". Naposledy to bol cukrík na Valentína zadarmo.
Napravo od vchodu do centrálnej časti bufetu sú dvierka zamknuté kladkou. Tam sa stretáva Študentská rada. Na schôdzach sa riešia rôzne problémy a oznamujú akcie a ponuky, ktoré prišli na školu.
Po štvrté... v miestnosti pred bufetom majú cez veľkú prestávku vyhradené svoje miestečko zamilované páriky. Niekedy mi to pripadá ako označovanie si svojho teritória. Ukážete sa tam s dotyčnou osobou a tým dáte najavo svoj nárok na ňu. Je to akoby ste na ňu načapili ceduľku s nápisom: "Ten/tá/to, je moje". Prípadne, keď sa tam s ňou ukazovať prestanete, poskytnete nádej dušiam, ktoré prahnú po vašej spoločnosti. To je akoby ste tú ceduľku zlepili a dali inzerát, že ju chcete zase na niekoho nalepiť:) S tým súvisí aj ďalší bod.
Ďalšou funkciou je zisťovanie nových správ, niektorými jedincami nepekne nazývanými "klebety". Ehm, to nie sú klebety. To je len celej škole oznámený stav vášho súkromného života.
Hm, náš bufetík, čo by sme bez neho robili? Hladovali? Boli ochudobnení o spoločnosť vzácnych ľudí? Boli by dni všednejšie? Nudnejšie? No o tom rozmýšľať nebudem. Veď ten bufet máme...
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
