do jednej rodiny v dedine, neďaleko Humenného. Keďže doma bola iba sama gazdiná, chladničku musel sám vytiahnuť z kúta izby von. Keď sa bližšie pozrel na vyprázdnené miesto, na zaprášenej podlahe zbadal obálku. Ležala tam asi dosť dlho zapadnutá prachom. Zodvihol ju, otvoril a dnu uvidel väčší obnos peňazí. V miestnosti bol sám, objav si mohol strčiť do vrecka a hotovo. Svedomie mu to však nedovolilo. Zavolal na domácu paniu a spýtal sa jej, čo majú znamenať tie peniaze za chladničkou. Keď ich uvidela v jeho rukách, od šťastia bola celá bez seba. Potom sa rozhovorila. Pre dnejakým časom sa im totiž z kuchyne záhadným spôsobom stratila modrá obálka, v ktorej mali pripravených 30-tisíc korún na kúpu istej nemovitosti. Aj keď pri jej hľadaní prevrátili celý dom, stratený obnos nenašli. A tak za ním žialili nejeden deň a týždeň.
Keď jej opravár podával peniaze, vytiahla niekoľko stoviek a vtisla mu ich do ruky. Rezolútne ich odmietol. Ako odmenu mu preto pripravila kráľovský obed. Bol vraj taký vynikajúci, že dodnes naň veľmi rád spomína.
"Išlo o veľmi početnú rodinu a ako by som mohol také niečo urobiť? Vziať niečo, čo mi nepatrí? Vždy si na nich spomeniem, keď chladničku alebo mrazničku niekomu pomáham vytláčať z kúta izby", hovorí a ani za svet nechce, aby sme v novinách uviedli jeho meno. Vraj neurobil nič mimoriadne, iba nevzal, čo mu nepatrí. To by mal predsa robiť každý človek.
Nesporne mal. Len či to tak aj robí? Stačí sa obzrieť okolo nás. Skôr opak je pravdou. A tak človeka pri srdci zahreje, keď zistí, že ani dnes ešte šľachetní ľudia celkom nevymreli.
J.Hrubovčák, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
