sa čudujeme, že vyberajú kontajnery a z turistov trhajú ruksáky. Keď sa tak stane označkujeme ich nálepkou "synantropné", čiže s narušeným správaním a hľadáme spôsob ako sa ich zbaviť. Najrozumnejším sa nám hneď zdá odstrel. Veď čo už s takým medveďom, ktorý sa k nám začne správať drzo a agresívne? Že sme to dovtedy robili my vo vzťahu k nemu, že sme to boli my, kto z tejto dôstojnej šelmy urobil vyžierača kontajnerov, to nás akosi netrápi. Alebo aspoň väčšinu z nás.
Tí, ktorých táto nenormálna situácia mrzí a rozhodli sa hľadať spôsob ako ju efektívne zmeniť, zišli sa minulý týždeň v zariadení Národného Parku Poloniny v Novej Sedlici. Jedným z výsledkov dvojdňovej medzinárodnej konferencie bola aj dohoda lesoochranárov, lesníkov a pracovníkov národných parkov o spoločnom postupe pri predchádzaní vzniku synantropných medveďov.
Znamená to predovšetkým úzku spoluprácu so samosprávami. Chcú, aby tento problém pochopili v celom komplexe a prijali také všeobecné záväzné opatrenia vo vzťahu k odpadom na územiach národných parkov, ktoré znemožnia medveďom živiť sa odpadkami.
"Každý by si mal uvedomiť, že na území národného parku sú priority dané. Sú nimi ochrana biotopov, ich živočíšstva a rastlinstva. Preto aj správanie sa človeka v tomto prostredí sa im musí podriadiť. Aj odpadové hospodárstvo nemôže mať teda tú podobu, akú má v iných mestách a obciach", hovorí Ing. Jozef Kováč, zo Štátnych lesov TANAP-u. Podľa neho klasické kontajnery plné biologického odpadu musia z týchto lokalít zmiznúť. Treba hľadať spôsob ako a kde uskladniť biologický odpad z hotelov a chát a rýchle ho zlikvidovať. Ide totiž o to, aby sa k nemu medvede nedostali. Okrem toho turisti by sa mali naučiť, že čo si hore vynesiem, to dole aj znesiem, čiže neodhadzovať zvyšky jedla do odpadových košov pri turistických chodníkoch alebo po lese.
"Za veľmi dôležité považujem zachovanie prirodzenej uživnosti územia. Ľudia vyzbierajú maliny a čučoriedky, vyrúbu plodonosné stromy a kry, v lesoch hospodária spôsobom, ktorý nevytvára dostatočné podmienky na zvyšovanie uživnosti teritória a tak medvede majú problém si vytvoriť dostatok zásob na zimný spánok. Aj to ich núti hľadať potravu inde", otvára ďalšiu časť problému Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK vo Vysokých Tatrách. Problematike medveďov sa venuje už dlhý čas, ba dokonca sú aj témou jeho diplomovej práce na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Sám sa s medveďom stretol už asi 90 krát a tvrdí, že pre medveďa je stretnutie s človekom veľmi nepríjemná vec. "Nie je to normálne, keď medveď napadne človeka. Obyčajne sa to stáva vtedy, keď zviera je poranené, postrelené, alebo môže ísť o synantropného, ktorý si na človeka už zvykol a preto je drzý. Každé stretnutie je iné, tak ako aj každý medveď a preto problém treba riešiť podľa individuálnej situácie. V žiadnom prípade však netreba na medveďa silne kričať alebo ozlomkrky od neho utekať. Keď stretnete medveďa na blízko, nesmiete sa mu pozerať do očí. Šelmy to totiž chápu ako výzvu. V takej chvíli sa otočím a pozerám preč, on si myslí, že ho nevidím, pomaličky odíde za strom a tam sa schová. Ticho ma pozoruje a čaká kedy odídem. Pre neho je totiž stretnutie s človekom veľmi nepríjemná vec", vysvetľuje. Tvrdí, že väčšina stretnutí človeka s medveďom je práve taká, že človek o nej ani nevie. Medveď človeka pozoruje a keď sa presvedčí, že o ňom nevie, vraj sa poberie aj on svojou cestou.
Erik Baláž patrí k tej skupine ľudí, ktorí sú presvedčení, že aj synantropným medveďom treba dať šancu, aby zmenili svoj spôsob života. Nádej na úspech je však iba vtedy, keď takého jedinca presťahujú do vzdialenej oblasti, kde nemá možnosti vyberať kontajnery, kde populácia medveďa nie je presýtená a nový prírastok má nádej na prijatie.
Lesoochranári sú presvedčení, že na takéto experimenty presídľovania sa hodí práve územie Národného parku Poloniny. Ich názor zdieľajú aj niektorí ďalší odborníci. Dlhodobý monitoring takto presídleného medveďa by podľa nich umožnil pozorovať nielen jeho správanie sa a v prípade, že by bolo agresívne voči ľuďom operatívne zasiahnuť, ale aj presvedčiť sa, do akej miery je synantropný medveď schopný zmeniť svoje spôsoby.
Rovnaký názor však nezdieľajú tí, na územie ktorých by bol záujem synantropné medvede presídliť. Ťažko im však uprieť právo na možno oprávnene obavy. " Synantropizmus je zlozvyk, ktorý môže medveď z TANAP-u preniesť do populácie našich, synantropizmom nenarušených medveďov. Takýto medveď si už veľmi navykol na človeka a obávame sa, že ho môže vyhľadávať. Iné to je v Tatrách, kde je ďalší človek na každom metri aj s mobilom, ale čo u nás? Tu ďalšieho človeka nemusíte stretnúť ani o deň", argumentuje zoológ NP Poloniny Štefan Pčola. Dodáva, že na území národného parku žije podľa jeho odhadu v súčasnosti 18 medveďov, čo je 4,5 kusa na 10-tisíc hektárov. "Čoraz častejšie sa medveď objavuje aj v susedných Vihorlatských vrchoch a na Laboreckej vrchovine. Jeho populácia je vo Východných Karpatoch zdravá a nemyslíme si, že je vhodné do nej zanášať takéto narušené jedince", uzatvára. Podľa neho ročne sa na Slovensku povoľuje odstrel medveďov. Prednosť na takúto povolenku by mali mať narušené jedince a až potom tie druhé.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
