zariadenie elektrárne slúžilo do roku 1965, mlynský náhon zase do roku 1956, splav slúži dodnes.
Ako zaujímavá perlička v tomto prípade slúži fakt, že o elektrárne na východe Slovenska sa zaujímal aj slávny T. A. Edison.
V polovičke apríla oslávia energetici a obyvatelia mesta Spišská Nová Ves 108. výročie založenia mestskej elektrárne. Je to veľká historická udalosť, akou sa môže pochváliť máloktoré mesto na Slovensku. Veď len pár rokov predtým v roku 1882 bola známym vynálezcom Edisonom postavená prvá elektráreň na svete v New Yorku.
Elektráreň v Spišskej Novej Vsi vznikla ako tretia v Uhorsku, a to ako všeužitočná, pretože slúžila potrebám obyvateľov mesta. Už pri jej postavení je zaregistrovaný výkon okolo 300 kW, čo bolo na vtedajšie časy úctihodné. A čo je raritou, zásobovala aj verejné osvetlenie, ktoré bolo slávnostne zapálené 22. decembra 1894 ako vianočný darček mestu.
V týchto rokoch však mestskí ľudia inak pozerali na elektrinu ako dnešný moderný človek. Predstavovala totiž pre nich smrtiace nebezpečenstvo, ničila zrak predovšetkým starým ľuďom a čo je hlavné bola neúmerne drahá v porovnaní s dnešnými sadzbami. Jeden svetelný kilowat stál 4, 20 korún, motorický 2, 40 korún. Paušálny poplatok ročne činil za 15 W žiarovku 114 korún, za 25 W žiarovku zase 177 korún. Keď si uvedomíme, že mesačný plat robotníka činil 20 až 30 korún, môžeme si ľahko domyslieť, kto disponoval touto vymoženosťou vo svojej domácnosti.
Raritou elektrárne boli tri špecifiká, ktoré vyvolávajú otázniky aj u dnešných energetikov. Vzhľadom na to, že vyrábala rovnosmerný prúd, mala aj dokonalú akumulátorovňu, o napätí 240 V, pozostávajúcu zo 150 článkov o kapacite 1080 Ah. Batéria mohla zásobovať mesto osem hodín. Akumulátorovňa pracovala do novembra 1938.
K elektrárni patrili aj ďalšie dve vodné turbíny o výkone 100 HP horná a dolná. Mali dokonalú reguláciu vodného režimu. Stav vody sa reguloval z jedného miesta elektromechaniky na akumuláciu rannej a večernej špičky. To je už dnes podmienkou prevádzky všetkých vodných elektrárni.
Francisciová vodná turbína v elektrárni slúžila do roku 1956. Ba ešte ďalšie štyri roky poháňala asynchrónny generátor o výkone 85 kW. Raritou bolo, že turbína mala na obežnom kolese drevené ozubenie. Škoda, že tento vodný zdroj bol za záhadných okolností zošrotovaný.
V roku 1927 boli v prevádzke elektrárne dva motor-generátory o výkone 2x250 kW. Synchrónny alternátor bol na 6kV. Za takejto technickej prevádzky zapojila sa elektráreň v roku 1935 do rozvodnej sústavy VSE a fungovala do roku 1956. Jej inštalovaný výkon dosahoval cca 1 MW. Mlynský náhon 6 kV a vonkajšia sieť slúžili do roku 1968. Z toho všetkého zostal už len splav. Pri ňom si postavil súkromník malú vodnú elektráreň, ktorá trvalo do siete VSE dodáva 50kW. Nad touto skutočnosťou sa musí pozastaviť aj súčasník. Veď životnosť dnešných parných elektrárni je maximálne 25 až 30 rokov.
Zo spišskonovoveskej elektrárne už neostalo nič, okrem spomienok a jednej ulice v Spišskej Novej Vsi. Tá totiž nesie názov Elektrárenská.
Jozef Gavel, Spišská Nová Ves
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
