dostanú. Navrhuje preto zriadenie pevnej rezervy, z ktorej by noví členovia čerpali peniaze počas prvých rokov po vstupe, pokiaľ by ich výdavky prevyšovali príjmy.
Vyplýva to z návrhu spoločnej pozície EÚ ku kapitole finančné a rozpočtové ustanovenia, ktoré EK tento týždeň predložila pre Českú republiku. Dokument, ktorý má TASR k dispozícii, bude slúžiť ako model aj pre ostatné krajiny vrátane Slovenska, pre ktoré by mala komisia predložiť návrhy v blízkom čase.
Komisia v návrhu pre ČR trvá na tom, aby príspevky do rozpočtu platila nová členská krajina hneď po vstupe a odmieta požiadavku Prahy na prechodné obdobie, počas ktorého by ČR zo začiatku nižšie odvody postupne zvyšovala. Podobne Slovensko žiada vo svojom stanovisku odklad odvodov z tzv. vlastných zdrojov, ktorými sú isté percentá z vyzbieraných colných poplatkov, dane z pridanej hodnoty a podiel z HDP.
Komisia pripúšťa, že v prvých rokoch môžu výdavky nového člena prevýšiť jeho príjmy. Príspevky do rozpočtu bude totiž musieť platiť ihneď, ale rôzne dotácie a subvencie sa kvôli časovému posunu v zložitom rozpočtovom systéme záväzkov a platieb dostanú na "normálnu úroveň" až v priebehu niekoľkých rokov.
"Hoci v tejto chvíli nie je možné presne stanoviť rozpočtovú situáciu ČR v čase vstupu, dočasné zhoršenie jej pozície oproti roku pred vstupom nemožno vylúčiť," priznáva EK v návrhu spoločnej pozície. "Preto, rešpektujúc žiadosť ČR o prechodné obdobie, navrhuje komisia dočasné rozpočtové kompenzácie," uvádza sa v dokumente.
Tieto kompenzácie by sa mali uhrádzať z osobitnej pevnej rezervy (tzv. lump sum), ktorá by podľa EK mala byť stanovená v prístupovej zmluve. Vypočítať sa má tak, že od príspevkov ČR (alebo inej novej krajiny) do rozpočtu sa odpočítajú dotácie na poľnohospodárstvo, vrátane priamych platieb pre daný rok, pomoc zo štrukturálnych fondov, vrátane pomoci na rozvoj vidieka, príspevky na ďalšie spoločné politiky EÚ a dobiehajúce dotácie z predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD, nie však výdavky na administratívu.
Systém pevnej rezervy sa podľa EK osvedčil v minulosti viac ako Čechmi i Slovákmi požadovaný odklad príspevkov do rozpočtu. Pri rozšíreniach v rokoch 1973 (Veľká Británia, Írsko, Dánsko), 1981 (Grécko) a 1986 (Portugalsko, Španielsko) použila EÚ odklad príspevkov, zatiaľ čo v roku 1995 pri prijatí Rakúska, Švédska a Fínska sa využila rezerva. Skúsenosti ukázali, že prehľadnejší a menej zložitý je systém pevnej rezervy, uviedla EK.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
