vzťahoch v známom trojuholníku hráč, tréneri, funkcionári len v superlatívoch. Vyslovil želanie, že ak to takto pôjde ďalej, nemá obavy o udržanie sa v Mars superlige. Lenže, týždeň sa zišiel s týždňom a FC Tatran cestoval do Žiliny, kde na štadióne pod Dubňom zlízol poltucet ani sa nenazdal...
"Veru, ani sme sa nenazdali a už sme dvakrát inkasovali a potom to už s nami išlo z kopca," konštatoval druhý deň po návrate, kedy už prvé emócie trochu opadli kapitán prešovského mužstva Marek Seman (na fotografii). "Ťažko mi je i teraz vysvetliť, čo sa vlastne stalo, prečo sme takto vybuchli. Pravda je taká, že ani zďaleka sme sa výkonu z domáceho prostredia nepriblížili. Prvé dva rýchle góly nás celkom zlomili. Chcem sa za seba i za spoluhráčov za takéto vystúpenie našim priaznivcom ospravedlniť. Ubezpečujem ich, že v najbližšom zápase doma s Košicami vynasnažíme sa dať hrou i výsledkom na blamáž spod Dubňa aspoň sčasti zabudnúť." Slová odhodlania sú to síce pekné, ale nedá nám nepoložiť i otázku, ktorá koluje medzi prešovskou futbalovou verejnosťou. Vraj to bol zo strany hráčov Tatrana akýsi "trucpodnik" za to, že vedenie klubu voči nim stále neplní to, čo mu vyplýva zo zmlúv... "Takéto reči jednoznačne odmietam. Nešlo o žiaden "trucpodnik" ako vravíte, ale len a len hráčsky výbuch. Všetko berieme na seba. Dovolili sme súperovi skórovať v úvode a potom ten dostal krídla." Góly, ktoré prešli do prešovskej siete, súdiac podľa televíznych kamier, boli lacné. Predchádzali im chyby brankára i hráčov v poli. Prekvapilo to o to viac, že práve zadné rady Tatrana na jar si počínali vcelku dobre. Chybili síce pri štandardných situáciách, no tentoraz nestačili čeliť súperovej medzihre a dostali sa do zdanlivo neriešiteľných situácií. Čím tento obrat? "Sú za tým jednoznačne individuálne chyby. Napríklad Kovalík mal na starosti Mintála a hneď pri jeho prvom pokuse ho nechá strieľať, kým on je kdesi pri postrannej čiare. Pod prehru sme sa ale podpísali všetci. Okrem Šlahorovej možnosti sme si nevytvorili žiadnu šancu a celý zápas iba bránili." V kabíne Tatrana po záverečnom hvizde panovalo hrobové ticho... "Bodaj by aj nie. Nikomu nebolo do reči. Potom sme si ale vraveli, každé zlo je na niečo dobré, že život i po takomto výprasku musí ísť ďalej. Doma hráme túto sobotu existenčný zápas s Košicami. Ak vyhráme, na žilinskú prehru sa ľahšie zabudne. Oboch aktérov čaká kľúčový zápas sezóny. Ide navyše o derby tradičných rivalov. Nuž a takéto zápasy bývajú nevyspytateľné. Aj teraz nechceme podceniť žiaden detail v príprave a sústrediť sa na tento zápas tak, aby bol rozhodujúcim krokom k našej záchrane."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
