klinike Santa Monica, kde bol hospitalizovaný s mozgovým nádorom.
"Chce zomrieť doma, v kruhu najbližších", prehlásil Heyerdalov syn. Podľa neho je teraz jeho otec šťastný, aj keď nádeje na úspech liečby sú prakticky nulové. "Je to otázka skôr hodín, než dní," hovorí syn.
Aj keď každé odchádzanie zo sveta je smutná záležitosť, Thor Heyerdahl môže byť so svojim životom spokojný... Tento muž, ďalší z veľkej rady nórskych cestovateľov ( Nóri boli napríklad Amundsen či Nansen) si svetovú slávu vydobyl hlavne svojimi náročnými a nebezpečnými expedíciami, ktorými dokazoval v praxi reálnosť niektorých teórií o osídľovaní kontinentov.
Už od svojho narodenia v malom mestečku Larvik mal blízko k prírode a svoju vytrvalosť a schopnosť v nej prežiť si vyskúšal najskôr pri mnohých bivakoch počas krutých nórskych zím. Veľký vplyv na jeho neskorší život mala tiež jeho matka, ktorá bola riaditeľkou miestneho múzea. Doviedla ho až k štúdiu na univerzite v Osle, ale na tieto roky neskôr Thor Heyerdahl nespomínal rád: "Nerobili sme tam nič iné, než pitvali salamandrám nohy."
Svoje prvé skutočné dobrodružstvo zažil už vo svojich dvadsiatich troch rokoch, keď odcestoval s novomanželkou študovať život domorodých kmeňov na ostrov Fatu-Hiva. "Tam začne náš pokus. Vrátiť sa do pralesa. Preskočiť tisícky rokov do minulosti, k spôsobom pravekého života," napísal si do denníka o svojom dobrodružstve, ktoré bolo zároveň i jeho svadobnou cestou. Pravda, trocha netradičnou, pretože si so sebou na ostrov nevzali vôbec nič, dokonca ani šaty. Po celý čas pobytu na Fatu - Hiva žil totiž Heyerdahl so svojou o dva roky mladšou manželkou nahý v jaskyni a spoločne sa živili len tým, čo našli alebo ulovili. Od miestnych domorodcov tu Heyerdahl prvýkrát počul staré legendy o dávnych predkoch, ktorí sem priplávali z východu a tieto legendy ho natoľko fascinovali, že štúdiu osídľovania Polynézie venoval celých nasledujúcich desať rokov svojho života.
Aby dokázal teóriu, že prví ľudia sem dorazili na primitívnych člnoch až z Južnej Ameriky, postavil v roku 1947 za pomoci peruánskeho námorníctva presnú kópiu člnu starej indiánskej civilizácie. Bez jediného klinca, iba podľa prastarých spôsobov - viazaním lianami, dokázal Heyerdahl z niekoľkých balzových kmeňov postaviť svoj slávny čln Kon-Tiki. Počas stavby lode bola expedícia častým cieľom návštev novinárskych štábov, ktoré obšírne písali o skupine sebevrahov a ich fantastickom pláne. Lenže práve schopnosť realizovať svoje sny bola pre Heyerdahla typická a práve týmto sa tak líšil od väčšiny ľudí - dokonca sa dá povedať, že tam, kde ľuďom okolo neho dochádzala fantázia, on iba začínal plánovať. Potom, čo musel Peruáncom podpísať, že v prípade ich stroskotania nenesie námorníctvo žiadnou vinu na ich smrti (čo bolo podmienkou, že ho vôbec nechali odplávať) vyrazil so svojou posádkou na osemtisíc kilometrov dlhú cestu. Jeho plavba na západ trvala skoro tri mesiace a skončila úspechom, aj keď ani sami účastníci expedície spočiatku neverili, že akciu prežijú. O ceste Kon-Tiki, čo v jazyku miestnych kmeňov znamená Syn Boha Slunka, bol natočený i film, ktorý bol v roku 1952 ako vôbec jeden z prvých dokumentov ocenený zlatou soškou Oscara.
V roku 1955 navštívil Heyerdahl Veľkonočný ostrov. Toto miesto, hlavne známe "Chodiace sochy" mu tak učarovali, že o svojom pobyte napísal knihu Aku aku, ktorá sa stala svetovým bestsellerom. Na ostrov sa neskôr vrátil ešte raz, v roku 1986. V jeho tíme bol i český inžinier Pavel Pavel, ktorého pozval, aby v praxi dokázal svoju teóriu, ako starí ostrovania sťahovali a stavali obrovské sochy Moa, čo sa mu podarilo a získal tým svetovú popularitu.
Aj ďalšie Heyerdahlove námorné experimenty z rokov 1969
a 1970, pri ktorých uskutočnil na lodiach postavených z papyrusu Ra I a Ra II plavby zo Safí na Barbados, mu priniesli zaslúženú pozornosť. Päťmesačnou plavbou na člne Tigris medzi Irakom, Pakistanom, Indickým oceánom a čerevným morom chcel v roku 1977 zasa dokázať možnosť prepojenia troch starovekých centier kultúry: Indie, Egypta a Sumeru.
Ani v ďalších rokoch, vo veku, keď už väčšina ľudí myslí len na svoj pokoj, Thor Heyerdahl neustal v
bádateľskej činnosti. Okrem štúdia pôvodného obyvateľstva v Južnej Amerike sa jeho pozornosť zamerala i na Európu. Na Sicílii sa venoval prieskumom záhadnej stavby, napadne podobnej egyptským pyramídam a ešte minulý rok svet vzrušila správa, že slávny Nór pátra v Rusku na Done po vikingských predkoch Krištofa Kolumba. Ako vtedy povedal listu Novaja Gazeta, vychádza z toho, že Kolumbus musel vedieť o všetkých nebezpečenstvách na ceste cez Atlantik, vďaka tradíciám zdedeným po svojich vikingských predkoch. Aj keď sa mu po sérii výskumov a vykopávok podarilo dokázať, že medzi zakladateľmi slovanského Ruska bol i pôvodne vikingský kmeň Asov z južného Švédska, spojitosť medzi Germánmi a Kolumbom sa dokázať nepodarilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
