tepelnému poškodeniu organizmu.
Najväčšiu časť ľudského organizmu tvorí voda, zhruba 60 až 70 percent celkovej telesnej hmotnosti. Táto voda sa veľmi rýchlo vymieňa. Človek denne stráca asi 2,5 l vody, z toho pol litra dýchaním, pol litra potením a zbytok 1,5 litra hlavne močom a čiastočne stolicou. Príjem tekutín musí preto dosahovať 2,5 litra. Toto platí pre človeka s normálnou pracovnou činnosťou v našich klimatických podmienkach.
Pri náročnej športovej činnosti sa straty z vody zvyšujú a jej výmena je podstatne rýchlejšia. Závislosť športového výkonu na vyváženom vodnom hospodárstve je veľmi úzka. Pri normálnej diéte je asi jedna polovica celkového potrebného množstva vody obsiahnutá v potrave, druhú polovicu musíme nahradiť nápojom. Už pomerne malé straty vody sa prejavia negatívne na niektorých základných funkciách. Tak napr. dochádza k zahusteniu krvi a ostatných telových tekutín, sťaží sa tým práca srdca a krvného obehu. Neskoršie začne klesať účinnosť metabolizmu (látkovej premeny) a nasleduje rýchly pokles výkonnosti.
Straty dýchaním sú pri intenzívnom tréningu väčšie ako v pokoji - vydychovaný vzduch je vždy nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť je vždy 100 percent) Pri intenzívnejšom dýchaní a zvyšujúcej sa minútovej ventilácii, zvyšuje sa rovnakou mierou taktiež strata vody touto cestou.
Straty močom sú minimálne. Vzhľadom k redistribúcii krvi sa čiastočne vyraďujú ľadviny z funkcie, nie sú dostatočne prekrvené a svoju vylučovaciu činnosť spomaľujú až zastavujú.
Hlavné straty počas výkonu a intenzívneho tréningu sú teda predovšetkým potením potom. Vylučovanie potu je základným článkom nutnej termoregulácie. Všetky reakcie, pri ktorých sa uvoľňuje energia, sú exothermné, t. z. uvoľňuje sa pri nich značné množstvo tepla a mohlo by ľahko dôjsť k prehriatiu organizmu. Hlavným mechanizmom, ako sa telo zbavuje prebytočného tepla a bráni sa prehriatiu, je vylučovanie potu. Toto množstvo potu je závislé na intenzite práce pohybu, na dĺžke jeho trvania a na kvalite vonkajšieho prostredia. V horúcom a suchom prostredí je odparovanie rýchlejšie. AK prevýši tvorba tepla možnosť jeho odvádzania, rýchlo sa výkon znižuje (napr. v horúcom a zároveň veľmi vlhkom prostredí s minimálnym, alebo žiadnym prúdením vzduchu). Spolu s potom sa vylučuje ešte rad ďalších látok, najmä ionty sodíka a chlóru, ale aj niektoré vitamíny a. i. Pokles výkonnosti futbalisti začína už pri poklese hmotnosti (strate vody) o 2 percentá celkovej telesnej hmotnosti. Od straty troch percent je už veľmi markantný. Preto je nutné včasné podávanie nápojov, ktoré musia zodpovedať určitým požiadavkám, čo má za následok zvýšenie tréningového efektu i výkonu v zápase.
Pitný režim pred výkonom a v priebehu zaťaženia.
Dnes zásluhou vedy už nestojí otázka, či piť pred výkonom a jeho priebehu, ale jej znenie je: "Čo piť a kedy piť?" Základné požiadavky na nápoje pred výkonom a v jeho priebehu sú dnes dostatočne známe.
1. Nápoj musí byť dostatočne hypotonický, aby jeho vstrebávanie prebiehalo rýchlo a aby nebol záťažou pre zažívací systém.
2. Roztok musí obsahovať ionty sodíka a draslíka v zodpovedajúcom množstve, aby boli vyrovnané priebežné straty.
3. Nápoj by mal byť sladký (ale nepresladený). Aj malé množstvo cukru je určitým posilnením energetického metabolizmu. Najvhodnejšia je kombinácia sacharózy a glukózy 1:1.
4. Nápoj nesmie obsahovať látky, ktoré dráždia zažívací systém a zvyšujú jeho sekréciu a motilitu. Pred výkonom (zápasom) musíme dostať zažívací systém futbalistu z fázy anabolickej (keď buduje) do fázy katabolickej (keď odbúrava). Látky, ktoré dráždia zažívací systém, a ktoré sú nevhodné sú: kysličník uhličitý, horčiny vrátane kofeínu, chinínu, amerinu a ďalších. Z toho plynie nevhodnosť kávy, čaju, koka-koly, sódových vôd, grapefruitových príchutí, chinínu (toniky) a pod. Je nevhodné uvádzať zažívací systém nevhodným nápojom do chodu.
5. Nápoj by mal znižovať pocit smädu. Najlepšie vyhovujú nápoje mierne kyslé. Pridáva sa kyselina citrónová, ktorá veľmi dobre reguluje nepríjemnú chuť draselných solí.
6. Nápoj nesmie byť prechladený. V lete má mať teplotu v rozmedzí 10 až 12 °C, v zime 12 15 °C. Pri uvedených teplotách sa dobre vstrebávajú.
Technika pitia:
I. pred výkonom sa pije prvá dávka nápoja približne 20 až 30 minút, ešte pred rozcvičením (100 150 ml).
II. ďalšie pitie podľa potreby počas tréningu, alebo výkonu, neprekročiť však dávku 150 ml na jedno napitie. Množstvo nápoja počas výkonu nesmie prekročiť celkovú dávku 0,8 l za jednu hodinu. Dávkovanie prispôsobujeme intenzite a vonkajších podmienkam (teplota ovzdušia).
Z nápojov u nás vyrábaných je to Refluid, obsahuje sodík, draslík, vápnik, horčík, chloridy a glukózu. V Česku sa vyrába nápoj G-30 a Fruta-Sport. Medzi nápoje vyrábané v zahraničí s vyhovujúcim obahom cukru a minerálnych solí patrí Isostar a mnoho ďalších (Isotonic, Gatorade, E. R. G., Brake time, XL-1, Dryc, Klar 2 a pod.).
Čo piť po výkone? Tu máme podstatne širšiu voľbu. Vyhovuje, keď nápoje obsahujú kysličník uhličitý i tzv. horčiny. Tieto látky pomáhajú rýchlejšie oživiť po záťaži utlmenú motilitu i sekréciu zažívacieho systému a tým výrazne skrátiť čas nutného odstupu medzi skončením výkonu a jedlom. Najvhodnejšie sú ovocné džúsy riedené sódovkou, jablčný mušt, minerálky dobrý remineraliznačný účinok má i hovädzí vývar. Nápoje obsahujúce alkohol sú zakázané! Nutná detoxikácia alkoholu prebieha v pečeni a je sama o sebe pre ňu veľkou záťažou. Pri tom pečeň po výkone je maximálne zaťažená nutnou likvidáciou katabolických látok, ktoré vznikali pri vlastnej fyzickej práci. Preto nie ani pivo, ani sekt!
MUDr. Ján MICHALKO, člen ZK SFZ, dlhoročný lekár košických futbalistov.
Autor: Pitný režim futbalistu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
