trojuholníku hráči, tréneri, funkcionári, ako zverenci podržali výkonom i výsledkom svojho trénera. To všetko odznelo po tom, čo FC Tatran Prešov v marsssuperligovom dueli porazil na vlastnom trávniku Artmediu Petržalka. Lenže medzi týmto a najbližším zápasom tatrancov tých niekoľko dní zdanlivú "idylku" rozplynulo. Pravda, vzťah medzi hráčmi a trénerom do takejto súvislosti nedávame. Napriek tomu sme položili trénerovi Jindřichovi Dejmalovi otázku, či sa po šesťgólovom debakli v Žiline, cíti byť vlastnými zverencami tak trochu podrazený.
"Z mysle vašej otázky to nemôžem povedať. Akurát i mňa to, čo sa dialo na žilinskom trávniku, neskutočne zaskočilo. A ešte som sa z toho nespamätal. Stál som pri našej lavičke ako obarený. Za dve a pol minúty sme boli všetci "vybavení". Potom mi už neostalo iné, než si sadnúť a pozerať sa. Viac sa robiť ozaj nedalo, lebo naša bezmocnosť všetko predčila."
Vravíte síce, že ste sa len prizerali, ale nie celkom nečinne. Súdime tak podľa toho, že za stavu 2:0 ste namiesto defenzívneho Kovalíka, ktorý nezvládol "osobku" na najlepšieho superligového strelca Mareka Mintála, poslali na trávnik útočníka Matiho. Takže predsa len ste sa pokúšali o zvrat...
"Mali sme jasne rozdelené úlohy. Po tom, čo Žilinu sledovali dvakrát moji asistenti, bol som si ju pozrieť i ja v pohárovom stretnutí s Púchovom. Tiež som počúval o kríze pod Dubňom. Ono na druhej strane je ťažké odhadnúť, aký účinok budú mať predchádzajúce neúspechy. Vyšlo to ale tak, že sme si ich odskákali my. Napriek tomu, že "vnútorný hlas" mi navrával, že v Žiline môžeme niečo uhrať. V tej súvislosti sa ešte zmienim o otázke, či hráči hrajú alebo nehrajú za mňa. Logicky sa takáto otázka po predchádzajúcom rozruchu tlačí na jazyk. Chápem ju. Lenže zopakujem iba to, čo podľa mňa každý v Prešove dobre vie. Totiž, že z toho mála po množstve odchodov tých najlepších sa tu razom divy robiť nedajú. Dobre sa tu vedelo, že toto mužstvo potrebuje na dozretie trpezlivosť. Dobre sa vedelo i to, že od začiatku súťaže môžeme pomýšľať pri dobrej konštelácii na pohyb okolo ôsmeho miesta superligovej tabuľky. Skrátka hrať tak, aby sme ligu udržali a v prelomovom roku mužstvo sformovali."
Poltuctová prehra ale znovu rozvírila i tak nepokojnú hladinu v prešovskom Tatrane. Na pretras sa dostávajú opäť i možno pre vás nepríjemné otázky týkajúce sa vašej práce...
"To mi je jasné. Kým trénujem Prešov, tak som Prešovčan! Je to jedna z mojich zásad a zásadne nesúhlasím s názorom, že mi je osud prešovského futbalu ľahostajný. Mňa sa týka to isté "všetko" ako hráčov. A pravdupovediac dobre "po tele" mi momentálne nie je. Ako som vravel, na jar sme získali doposiaľ osem bodov, čo v porovnaní s rovnakým počtom kôl v prvej časti je slušná bilancia. Začal som si namýšľať, že už to smeruje k lepšiemu a potom príde takáto sprcha a sme tam, kde sme boli..."
Tatran Prešov viedol po polčase V Dubnici. Potom však pustil do gatí pri štandardných situáciách a bolo zle. Potom prišla do Prešova Petržalka a tatranci hrali na nepoznanie a vyhrali. V Žiline ale zase vybuchli. Myslíte si azda, že tento káder potrebuje dostať poriadnu facku, aby následne zabral?
"Hlavne pre starších skúsenejších futbalistov, ktorých ale v tíme veľa nemáme, to azda fungovať môže. Som o tom dokonca presvedčený. Tí určite sa nezmieria s tým, aby na ihrisku, či niekde po ulici na nich niekto z fanúšikov pokrikoval ako trebárs po takom žilinskom fiasku. Svoje som si v tomto smere užil aj ja počas krátkej víkendovej návštevy domova. Čiže viem o čom hovorím. Ono je to i tak. Ak sa nám darí sú dobrí i tí slabší futbalisti. V opačnom prípade hráme sotva ôsmi..."
Zatiaľ sa stále dosť krútime okolo v podstate známych vecí. Neodškriepiteľným faktom ostáva, že hráči marssuperligového mužstva sa pred stretnutím v Žiline údajne bezvýsledne, domáhali svojich "práv" u prezidenta klubu. Je podľa vás možné, že z ich strany mohlo ísť pod Dubňom tak trochu o "trucpodnik"? Kapitán tímu Marek Seman niečo také poprel.
"K tomuto nič konkrétne ani objektívne povedať nemôžem. Hráči ak za prezidentom chodia, čo viem ja, tak individuálne. Keď som však sadol na žilinskú lavičku a videl čo sa na ihrisku s našimi hráčmi deje, myslel som si všeličo. Na to mám právo. Nič viac."
Pôvodne ste zo Žiliny vyrazili domov do Českých Budějovíc a do Prešova sa mali vrátiť v utorok. Vy ste sa však ukázali už na pondelňajšom tréningu, ktorý mal pôvodne viesť váš asistent V. Gombár. Žeby ste sa ponáhľali po výprasku pod Dubňom pridržať rozhýbanú stoličku hlavného trénera?
"Rozruchu, a dosť zbytočného, okolo mojej osoby bolo hádam dosť. Neponáhľal som sa nič ratovať, len si uvedomil, že druhý asistent J. Rybár odcestoval s reprezentačnou "dvadsaťjednotkou" do Belgicka. A hlavne to, že nás čaká v sobotu derby s Košicami. Teda kľúčový zápas z nášho pohľadu. Tým pádom som nechcel podporiť reči, že Dejmalovi na Tatrane nezáleží, že preto ostal doma. Hoci na to plné právo zo zmluvy mám. Skrátka, chceme sa na východniarske derby pripraviť s tým čo k dispozícii máme ako najlepšie vieme. Aspoň tak, aby sme nadviazali na predchádzajúce domáce zápasy s Púchovom a Petržalkou výkonom i výsledkom aj v súboji s tradičným rivalom Prešova."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
