existujú rodiny, kde sú deti rukou vlastných rodičov poznačené na celý život. A verejnosť, ktorá v mnohých prípadoch všetko vidí, mlčí.
Osemročný Koloman, ktorého omrzliny získané v rodičovskom dome pripravili o obe nohy. Pätnásťmesačný Kevin z množstvom zlomenín, vychudnutý na kosť len zázrakom prežil podchladenie a kolaps organizmu zapríčinený podvýživou. Či dávnejší príbeh dvojročnej Mišky, ktorá rodičom akosi prekážala a bola dobrá akurát na bitky či kruté hasenie ohorkov na vlastnom tele. Takéto a iné deti sú dočasne a neskôr vo väčšine prípadov natrvalo umiestňované do opatery mimo rodiny, ktorá si výchovu predstavovala po svojom.
Začiatkom roka slovenský parlament dvakrát novelizoval zákon o rodine, pričom prijaté zmeny začali platiť už od prvého apríla tohto roku. V niektorých prípadoch ide vzhľadom na horeuvedené skutočnosti o zmeny zásadné, ktoré sa odzrkadlia najmä v oblasti starostlivosti o deti. Na to, čo je vlastne nové, sme sa informovali na odbore sociálnych vecí Krajského úradu u JUDr. Ivany Kirešovej.
"Zásadnou zmenou zákona je februárová novela, ktorá okrem iného nariadila zánik pôsobnosti okresných úradov. Práve tie boli doteraz oprávnené promptne zasahovať v prípade ohrozenia života a zdravia dieťaťa, respektíve v situácii, keď sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti," uvádza právnička a pokračuje: "Pri zásahu štátu bola dieťaťu poskytnutá pomoc v podobe nevyhnutnej starostlivosti a zabezpečení ďalších podmienok pre jeho ďalšiu výchovu. V každom prípade bolo vydané rozhodnutie o okamžitom umiestnení do náhradnej starostlivosti. Od prvého apríla už toto možné nie je, plná moc urobiť tak je ponechaná na samotné súdy. Bolo by zaujímavé zistiť, v akej lehote súd bude rozhodovať, v tejto súvislosti by určite mala nastať nejaká legislatívna reakcia. V Českej republike ide o lehotu maximálne 24 hodín. Je v záujme detí, aby lehota na vybavenie prípadov súdom bola čo najkratšia. Naťahovanie času môže dieťaťu poškodiť."
Novela zmenila i kritériá zákona, definujúce ozajstný záujem rodiča o dieťa, ktoré súd zveril do ústavnej výchovy. Šesťmesačná lehota zostáva rovnaká, ak po túto dobu rodič neprejavuje záujem, dieťa sa stáva právne voľným. V novelizovanom zákone sa však rozvádza, aké konanie sa bude považovať za kvalifikovaný nezáujem. Pre účely súdneho konania budú každý prípad súdy posudzovať osobitne.
"Pre nás z toho vyplýva povinnosť dodať súdu dostatočné množstvo materiálov, ktoré buď potvrdzujú, alebo vyvracajú záujem rodiča o dieťa. Vyžaduje si to spoluprácu sociálnych sestier detských domovov, ktoré musia viesť podrobnú evidenciu každého kontaktu dieťaťa s rodinou," vysvetľuje Ivana Kirešová.
Sprísnili sa tiež podmienky, ktoré musí súd preskúmať pred tým, ako nariadi ústavnú výchovu. Kladie sa v nich dôraz najmä na prvotný záujem, teda na zachovanie najideálnejšieho prostredia na výchovu, ktorým je pre dieťa vlastná, alebo iná rodina. "Prv než súd pristúpi k nariadeniu ústavnej výchovy, musí sa zohľadniť i možnosť zverenia dieťaťa do opatery niektorého z príbuzných, alebo inej osoby, ochotnej poskytovať mu požadovanú starostlivosť, prípadne preskúmať možnosť náhradná formy rodinnej výchovy, akou je pestúnska starostlivosť, či súdom stanovený opatrovník. Len ak zlyhá takáto možnosť, nariadi sa ústav," tvrdí právnička.
Práca sociálnych pracovníkov okresných úradov však zostáva nezmenená. Ak títo získajú vedomosť o zanedbaní starostlivosti o dieťa, danú vec prešetria a v prípade, že usúdia potrebu vstupu štátneho orgánu, podajú návrh na súd.
Pod košický Krajský úrad spadá jedenásť okresných úradov. Ich štatistiky hovoria, že za minulý rok bola ústavná výchova nariadená v 189 prípadoch a 66 detí bolo týmto spôsobom umiestnených do starostlivosti iného občana, než rodiča. Rozhodnutia sa vydávali v prípadoch, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak život či jeho zdravie bolo v doterajšom prostredí vážne ohrozené.
Medzi najčastejšie zásahy sociálnych pracovníkov patria prípady zanedbávanie detí, neschopnosť rodičov poskytnúť im adekvátnu starostlivoať, či nedostatočné sociálne podmienky úzko spojené s otázkou bývania. Až potom sú to zriedkavejšie prípady fyzického týrania. "Privítali by sme preto väčšiu spoluprácu s verejnosťou v otázke hlásení týrania, keďže ide o občiansku povinnosť každého z nás. Podobne i učitelia na školách by si mali viac všímať správanie svojich žiakov a v prípade podozrenia nás kontaktovať," uzavrela JUDr. Kirešová.
Detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová sa s týranými deťmi vo svojej praxi stretáva pravidelne. Jej pohľad na skutočnosti platné od prvého apríla je preto nekompromisný. "Ide o ďalšiu z narýchlo prijatých noviel, ktorá nám a hlavne deťom len skomplikovala situáciu," reaguje MUDr. Rosenbergerová. "Práca súdov je pomalá a prípady niektorých detí sú nanajvýš akútne. Mali sme už zabehané pracovné postupy, kedy sa kontaktovala sociálka, polícia a dieťa bolo ešte v ten deň hospitalizované. Pre týrané deti máme vyhradené špeciálne lôžka, alebo sme ich umiestňovali do dočasnej opatery mimo prostredia, v ktorom boli ohrozené. V súčasnosti bude potrebné, aby súdy rozbehli spoluprácu s psychológmi pre objektívne posúdenie celkovej situácie dieťaťa. Ako veľké mínus však hodnotím, že neexistujú krízové centrá, ktoré by do istej miery riešili takéto kritické situácie, ktoré vyžadujú okamžitý zásah," vysvetľuje psychiatrička.
Ako hovorí, sama týždenne rieši priemerne dva, tri prípady týrania, deti sa hlásia i na telefonickej Linke nádeje. O mnohých detských problémoch však ani netušíme a častokrát sa zasahuje, keď je neskoro.
"Sexuálne zneužívanie, tyrania, šikan a bitky sú bežnou realitou," dokončí MUDr. Rosenbergerová.
Hovorí sa, že deti sú naša budúcnosť. Či sa o ne naša spoločnosť dokáže postarať (keď to už nedokážu ich rodiny), ukáže najbližšia prax.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
