našom území prakticky lemuje celé podhorie Vysokých Tatier, vytvárajúc akési vstupné brány do tatranských dolín.
Pôvod slova moréna treba hľadať vo francúzštine, "la moraine" znamená sutinový pahorok, vyvýšeninu. Pôvod samotných morén sa datuje do ľadových dôb starších štvrtohôr. Počas nich sa vytvorili na území Tatier údolné ľadovce, ktoré rozhodujúcou mierou modelovali povrch Tatier do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Počas relatívne teplejších medziľadových dôb v Tatrách spôsobovalo striedavé zamŕzanie a rozmŕzanie vody v skalných puklinách mohutné mrazové zvetrávanie. Takýmto spôsobom sa uvoľnilo množstvo skalného materiálu, ktorý sa dostal na ľadovec a pomaly s ním "putoval" dolu dolinou. Pri ústiach dolín sa ukladal do morén a morénových valov, v tatranských podmienkach niekoľko desiatok metrov vysokých a stovky, ba tisíce metrov dlhých a širokých.
Všeobecne sa za morény považuje netriedený piesok, štrk, balvany a úlomky rôznych hornín, ktoré nahromadil ľadovec pri ústiach dolín. Podľa polohy vzhľadom na ľadovec existujú morény vrchné, spodné, bočné a najmohutnejšie sú čelné, keď ľadovec tlačil spomínaný materiál pred sebou a majú dnes kosákovitý tvar. Väčšina turistov ich dnes pozná ako zalesnené oblé chrbty, ktoré hradia vstup do tatranských dolín.
Množstvo materiálu, ktoré ľadovce ukladali z dolín do morénových valov, bolo nepredstaviteľné, dosahovalo podľa výskumov až 1 km kubický z doliny. Čelné morény dnes dosahujú výšku až 70-90 metrov a nachádzajú sa od výšky 900 metrov vyššie. Napríklad Mengusovská a Mlynická dolina majú morénu vysokú vyše 80 metrov, vyše 5 km širokú a 4 km dlhú, pričom objem uloženej sutiny sa počíta až na 1,67 km kubického! Veľká a Malá Studená dolina vytvorili 92-metrovú morénu, vyše 4 km širokú a 2,5 km dlhú. Pritom si treba uvedomiť, že množstvo materiálu už medzičasom, od konca würmeského zaľadnenia, odniesli rôzne vonkajšie činitele, hlavne voda z potokov, alebo ich prekryli mladšie formy povrchu.
Pre turistov sa dajú morény najlepšie pozorovať tam, kde je na zalesnenom povrchu nejaký odkryv - napríklad tok potoka, cestný zárez, vývrat a podobne. Typické pre vnútornú stavbu morén je netriedenie materiálu - teda to, že nad menšími kusmi štrku sú často väčšie balvany, navyše, kusy hornín sú väčšinou málo zaoblené. Tým sa odlišujú od klasických náplavov vodných tokov.
Morény patria na našom území medzi najlepšie pozorovateľné a najtypickejšie príklady formovania reliéfu ľadovcom a zasluhujú si pozornosť.
BEDEKER
Typickým príkladom čelnej morény, navyše ľahko dostupnej, je tá pred ústím Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Prakticky sa na nej nachádza rekreačné stredisko Štrbské Pleso, pričom práve jazero Štrbské pleso je typickým príkladom ľadovcového jazera, hradeného morénou. Na jej okraji stoja liečebné zariadenia na juhzápadnom brehu plesa. Ak sa teda vyberiete na Štrbské Pleso, skúste si všimnúť aj nami opisované prírodné fenomény.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
