Rožňava Jozefa Garaja dostala paradoxne za roky intenzívnej ochrany prírody na hranicu zániku. Ochranári, ako uviedol starosta, tam zakázali pasenie dobytka, oviec a kôz, čím objekt ochrany
Starosta zorganizoval minulý rok brigádu. Vysekali pás krovín tesne nad obcou, aby bol vôbec prístup ku škrapám. Zabrániť ich opätovnému zarastaniu trávou, ako tvrdí, nedokáže.
Kečovské škrapy prekategorizovali na NPR v roku 1994. Ich plocha podľa stanoviska Správy NP SK v čase vyhlásenia, ani dnes nie je lesom. Predpisy o ochrane maloplošných území síce vylučujú ľudskú činnosť, pravdou však je, že pastvu v tomto území ponechali. Podľa vedenia NP SK nie vinou ochrany prírody sa v lokalite pod jej dohľadom nepasie. Sú to, uvádza sa v stanovisku, celkové premeny v spoločnosti, ku ktorým patrí aj zánik niektorých roľníckych družstiev, a "nikto nemôže viniť ochranu prírody, že dochádza jej vinou k zániku rezervácie."
Správa NP SK nesúhlasí s tým, že "divá tráva" zadusila chránené druhy rastlín na tomto území. Rezervácia bola vyhlásená na ochranu pôvodných rastlín a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí. Tie sa na území rezervácie stále nachádzajú a dôvod ochrany pretrváva. Podľa vedenia NP SK starosta Kečova urobil výrub, ktorým sa pýši, v rozpore so zákonom, pretože naň nemal súhlas od orgánov štátnej ochrany prírody. V stanovisku sa ďalej pripomína, že najväčšie škody spôsobili v rezervácii práve miestni obyvatelia, keď okrem iného územie niekoľko raz vypálili, čím sa zmenili podmienky pre niektoré citlivé druhy, ako je napríklad poniklec veľkokvetý.
Autor: Kečovo (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
