počuť o "argentínskom scenári", upútal aj Kozlík katastrofickými zjaveniami pri odvolávaní Mikloša resp. vlády. Takže čo? Poplašné správy alebo morová rana z milosti?
Pravda nie je ani jedno, ani druhé. A nie je - ako väčšinou vždy - ani uprostred. Pravda je mimo. Hospodárstvo vykazuje niekoľko výstražných trendov, ktoré by AZDA mohli viesť až k zrúteniu. Isteže nie "argentínskeho" typu, ale veľmi nepríjemnému. Tieto trendy však nie sú fatálne, dajú sa skrotiť. Riešenie má v rukách vláda. Vážna subjektívna komplikácia je, že máme pol roka pred voľbami.
Otázka teda znie, či politici nájdu v sebe dosť guráže. Ak áno, nič sa nedeje, ak nie, o čosi schudobnieme. Dobrému koncu by mohlo napomôcť aj jedno subjektívne plus, ktorým nás obdarovala
politická realita: SDĽ je v rozvrate a neschopná odporu. Hroziť vystúpením z koalície je už neskoro a aj keby to urobila, vláde zostane voľná ruka, keďže do volieb už žiadna nová vláda nenastúpi.
Ekonomickú rovnováhu napínajú dve deformácie: Schodok rozpočtu vyzerá po prvom kvartáli o 26 miliárd vyšší, než je plánovaný. Súbežne s ním - a to je tá nebezpečná symbióza - ide deficit zahraničného obchodu, ktorý už preskočil psychologickú hranicu 100 mld. Sk. Čiže desatinu ročného HDP. Ak sa tento "double deficit" nezvráti, trh si vynúti znehodnotenie meny. Možno o 10, možno aj 20 percent. To hrozí.
Komu je výklad nezrozumiteľný, nech sa páči po slovensky: Viac prežiereme než vytvoríme. Že ako to dokážeme? Nuž tak, že máme viac peňazí, než reálne vyrobíme. Že ako je to možné? Nuž tak, že vláda a verejný sektor majú privysokú spotrebu a my privysoké platy. Ak sa vývoj neusekne, rovnováha môže nastať iba znehodnotením peňazí, keďže zvýšenie produktivity práce je na dlhé lakte.
Nakoľko na zahraničný obchod má vláda iba veľmi nepriamy vplyv (lobisti už navrhujú dovozné prirážky a clá), pracovať sa musí s rozpočtom. Kľúčovým rizikom sú nadhodnotené príjmy. O cca 20 mld., čo je "zásluha" koaličných populistov i Schmögnerovej. (Je už každoročným rituálom, že ak chcú politici rozdávať, vymýšľajú imaginárne príjmy.) Dodatočné opatrenia na tejto strane rozpočtu treba ale rázne odmietnuť. Pripomíname iba preto, lebo už sú opäť na stole tie najtupšie scenáre - teda zvýšenie daní z tabaku a alkoholu.
Jediné slušné a štandardné riešenie je strihať výdavky. Voľby-nevoľby. Politicky priechodnejšie je siahnuť na vládny sektor, ako na obyvateľstvo. Pondeľňajší návrh ekonomických ministrov, aby sa prostriedky rezortov kvartálne viazali, je preto logickým, avšak iba prvým krokom. Koncoš a Magvaši už ale zavýjajú. Nechutný je najmä družstevník, ktorý nechce vrátiť miliardovú pôžičku "na sucho" ešte z roku 2000. Problémový sa ukazuje aj R. Kováč, ktorý zneužíva aktuálnu situáciu okolo VšZP, aby tá nemusela vrátiť polmiliardovú štátnu subvenciu. V zdravotníckom rezorte vládne totiž taká obyčaj, že PÔŽIČKY na preklenutie dier sa zásadne nevracajú. Pekný bordel, tento štát - predstavme si, že by všetci PÔŽIČKY nevracali...
Zastaviť sa musia aj platové skoky vo verejnom sektore. Miklošov návrh, znížiť rast miezd iba o nadhodnotenú mieru inflácie, je však nedôsledný kompromis. (Práve preto sa ÚMYSELNE nadhodnotila, aby mohli dostať viac - to sú pomery), Nestačí;
všetky opatrenia dokopy, ktoré ekonomickí ministri odporučili, znižujú "extradeficit" o necelú polovicu. A to už sú zarátané aj sociálne škrty; napr. stopnutie absurdných detských prídavkov bez rozdielu príjmov (má platiť od 1. júla), zrušenie zvýšenia tzv. príspevku na bývanie, rodičovských príspevkov, náhradného výživného (teraz schválené!) a podobných avantúr.
Vynikajúcou správou je, že sa prehodnocuje nehorázny návrh FNM na rozdelenie výnosov z privatizácie SPP. V novom rozvrhu, ktorý ale zatiaľ stále nie je schválený, je už vyškrtnuté napr. tenisové centrum, všetky rozvojové programy a pod. Predmetom sporu sú stále 4 miliardy do zdravotníctva. A, bohužiaľ, ZMOS si úspešne vyloboval 4 miliardy pre obce za plynofikáciu. Zlou správou naopak je, že Dzurinda s Miklošom neuvažujú o deregulácii cien energií. Toto jedno rozhodnutie by stačilo k nastoleniu rovnováhy.
Faktom ale je, že niet takej vlády v Európe, ktorá by sa pred voľbami na čosi takého odvážila. Treba uznať, že v zložitej situácii sa vláda nespráva celkom predvolebne. A to si zaslúži zvláštne pripomenutie. Stačí pohľad cez dva ploty - v Česku i Maďarsku rozhadzujú vládne garnitúry desiatky (stovky) miliárd vidlami. Oni svoje krízy už majú za sebou. A nepoučili sa...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
