vstupe do únie plné príspevky do spoločného rozpočtu. Navrhla však kompenzácie, ktoré majú zabezpečiť, aby SR nemusela v prvých rokoch platiť do rozpočtu viac, ako z neho dostane.

Komisia v návrhu spoločnej pozície EÚ pre rokovania o kapitole finančné a rozpočtové ustanovenia priznáva, že Slovensko môže niekoľko rokov po vstupe byť v pozícii tzv. čistého platiteľa, teda že by do rozpočtu prispievalo väčšími sumami ako by z neho čerpalo.

Spôsobí to zložitý systém záväzkov a platieb, kvôli ktorému rôzne dotácie a subvencie nabiehajú s niekoľkoročným oneskorením, zatiaľ čo príspevky do rozpočtu musí členský štát platiť hneď.

EK preto navrhuje vytvorenie osobitnej rezervy, tzv. lump sum, z ktorej by sa dočasne vyplácali kompenzácie, aby Slovensko nemuselo hneď po vstupe do EÚ platiť viac ako bude dostávať. Rezerva sa má vypočítať tak, že od príspevkov Slovenska (podiel z HDP, odvody z ciel a DPH) sa odrátajú sumy, ktoré má SR dostať v danom roku vo forme dotácií na poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, podporu regiónov, ale aj dobiehajúcich predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD.

Rozdiel medzi príspevkov SR a pomocou zo strany EÚ bude čistým príspevkom, ktorý EÚ Slovensku vyrovná z vytvorenej rezervy. Jej výška by sa mala stanoviť na záver prístupových rokovaní a bude zapísaná do prístupovej zmluvy.

Komisia to isté navrhla napríklad aj pre Českú republiku a ostatné kandidátske krajiny, ktoré žiadali po vstupe nižšie príspevky do rozpočtu.

Systém pevnej rezervy sa podľa EK osvedčil v minulosti viac ako Slovákmi či Čechom požadovaný odklad príspevkov do rozpočtu. Pri rozšíreniach v rokoch 1973 (Veľká Británia, Írsko, Dánsko), 1981 (Grécko) a 1986 (Portugalsko, Španielsko) použila EÚ odklad príspevkov, kým v roku 1995 pri prijatí Rakúska, Švédska a Fínska sa využila rezerva. Skúsenosti ukázali, že prehľadnejší a menej zložitý je systém pevnej rezervy, odôvodnila návrh EK.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.