Spišskej Vsi Juraj Minčík (na obr.). V C1 v zjazde vyhral v čase 14:33,0 pred druhým Petrom Šoškom (ŽKV Žilina, 14:44,4) a tretím Petrom Kabzanom (Sokol Žilina, 15:26,5), v slalome zas v čase 253,5 pred druhým Dušanom Ovčarikom (254,1) a jeho oddielovým kolegom z AŠK KTK Liptovský Mikuláš, juniorským majstrom sveta Alexandrom Slafkovským (258,7). Jediný východniar z olympijským kovom zo Sydney si získal sympatie aj mimo vody, nielen príjemným a ústretovým prístupom ku všetkým, ale aj férovým konaním v prípade naťuknutia jednej z bránok. Rozhodcovia ho neregistrovali, Juraj áno, išiel sa priznať a aj keď priznaním spočiatku neuspel, trval na svojom, kým spravodlivosť nebola dosiahnutá. Tradične bez problémov čelil aj naším otázkam.

*****

Ako sa vám v Košiciach jazdilo?

"Bola to drina. Bola tu taká tichá voda, tiekla dosť pomaly. Keď nezaberiem, nejdem. A keď chcem byť v cieli čo najrýchlejšie, musím drieť. A hlavne: bolo to tu dlhé. Ten štandard sa jadzí na osemnásť brán, za tých jeden a pol minúty, túto trať sme jazdili za dve minúty. Ale dobre, aspoň nás to trochu preverilo v našej kondícii.

Organizátori sa báli, že budú mať málo vody. Asi jej aj bolo málo. Dáždik asi nepomohol.

"Asi nie. V bránke číslo 2 som chytal loď o dno, boli tam kamene, chytil som ich aj pádlom, takže som sa skoro prevrátil. Pádlo sa mi zaplietlo medzi kamene... Voda tu síce bola nižšia, ale málo jej mal každý. Či moji konkurenti , či ja, každý sa s tým musel vysporiadať rovnako."

Pršalo v sobotu ráno, pršalo v nedeľu ráno. Pri vode sa potom celkom dobre dýchalo.

"Jasné. Vôbec, keď sa už o tom vzduchu bavíme, je to oveľa lepšie ako v Bratislave. Tu bol vzduch čerstvý, chladný, v cieli som cítil, že som trochu dýchal..."

Budete mať poriadne nabitú sezónu.

"Je toho v nej strašne veľa. V Čunove budú majstrovstvá Európy, vo francúzskom Bourg majstrovstvá sveta a päť svetových pohárov. Začína sa v Číne, končí v Brazílii. Sezóna bude špecifická aj preto, že prvýkrát sa idú v jednom roku majstrovstvá sveta i Európy. Vždy sa to doteraz striedalo, bolo to každé dva roky."

To je kvôli minuloročným MS v americkom Ocoee? Ktoré neboli...

"Nie, nebolo to kvôli tomu. Už ICF schválila, že to bude spolu. Len to Ocoee do toho tak nešťastne prišlo... To schválenie však už bolo na svete, teraz budú MS a ME v jeden rok, každé dva roky s výnimkou olympijského roku."

Ku MS v Ocoee. V Prahe sme sa stretli s Češkou Štěpánkou Hilgertovou, ktorá spomenula takú vec, že v prvom momente organizátori a ich krok zrušenie MS v dôsledku teroristického útoku na USA chápala. Potom však zistila, že v USA bolo v čase plánovaných MS množstvo iných podujatí. A uskutočnili sa. Štěpánka sa vraj na to pozerá ináč.

"Ja so Štěpánkou nesúhlasím. A to z jedného dôvodu. My sme tam boli už tri týždne. Tri týždne predtým tam totiž bolo finále Svetového pohára. Takže my sme tam už boli. Naša druhá skupina došla desať dní pred šampionátom, ale bez lodí. Tie odklonili do Kanady, potom sa tie lode stratili. Takí Španieli do USA ani nedoleteli, ocitli sa v Kanade, vracali ich potom späť. Ďalší boli dokonca v Nórsku, v Južnej Amerike... Všetko bolo rozlietané, odklonené, lode postrácané, ony samozrejme niekde boli, ale nevedeli kde, lebo panoval chaos. A aká by to bola spravodlivosť, keby všetci došli trebárs 3 dni pred majstrovstvami sveta? My sme mali všetko, trénovali sme dva týždne... Bolo by to nespravodlivé voči ostatným. Myslím, že zrušenie MS bolo správne a predovšetkým spravodlivé. Lebo síce nik nevyhral, ale nik ani neprehral."

Vy ste udalosti v Amerike prežívali ako?

"Jasné, že sme mali strach. Tam to totiž začalo tak, že Amerika ide vyhlasovať vojnu. Aj tie správy, aj tí ľudia tam to ináč prežívali My sme chceli len jedno, dostať sa čo najrýchlejšie domov. Nebolo to však reálne, aspoň nie rýchlo. Dokonca sme ani nevedeli, kedy sa domov dostaneme. Bolo to teda pre nás dosť tvrdé, bola to možno akási skúška, ale na druhej strane sa o nás dobre postarali, takže sme to ako tak prežili."

Vráťme sa ku Štěpánke Hilgertovej. Pripravovala, v pražskom Podolí, netradičné preteky. Hilgertova Cup, vodný slalom, ale to všetko v bazéne. Spomínala aj vás.

"Áno, zúčastnil som sa toho. Bol to paralelný slalom, dve trate vedľa seba, štyri bránky, naozaj niečo netradičné. Štěpánka to zorganizovala veľmi dobre, veľmi pekne. Dúfam, že to bude mať tradíciu. Myslím, že takéto veci vodnému slalomu môžu pomôcť, a to zo stránky finančnej i popularizačnej. Ale osobne sa mi to zdalo čudné v tom, že my sme slalomári na divokej vode a toto bol slalom na tichej vode, navyše v bazéne. To bolo jediné, čo mi trochu prekážalo, ináč to bolo geniálne."

Vojenčinu ste ako prežili?

"Veľmi rýchlo, našťastie. Bolo to len deväť mesiacov, počas ktorých som mimo stíhal strašne veľa vecí. Bol som päť týždňov v Austrálii, na sústredení... Ubehlo mi to jednoducho strašne rýchlo."

Každý si z vojenčiny nejaký zážitok predsa len donesie. Hádam aj vy.

"Mojím najväčším zážitkom bolo prvých desať dní. My sme mali skrátený prijímač, desaťdňový. Užili sme si to však presne tak, ako ostatní. Držali sme samopal v rukách, strieľali sme a počúvali všetky rozkazy. Hlásil som sa: vojak Minčík obdržal strelivo, počet sedí... To všetko mi je známe spomínam na to, aj na ranné rozcvičky, keď bolo päť stupňov, šesť hodín a my sme behali okolo kasární. Neodpustili nám nič, aj preto, klobúk dole."

Ešte s vráťme ku slalomu. Minulého roka pred MS v Ocoee ste nám povedali, že túžite uspieť, lebo aj takto chcete dokázať, že bronz zo Sydney nebol náhodný. Nemal si tú možnosť, šampionát zrušili.

"Áno, šampionát bude v tomto roku a stále platí to, čo som vám vravel už v minulom roku. Ale myslím, že i v minulom roku som niečo dokázal ukázať. Vlastne od 1. kola Svetového pohára som viedol, až po ten posledný svetový pohár, keď ma vo finále dokázal poraziť Mišo Martikán. Ale aj tak som bol šťastný, boli sme prví dvaja Slováci, potvrdili sme tak predminulý rok, keď Mišo vyhral, ja som bol druhý. V roku je päť kôl Svetového pohára, my sme odjazdili dobre všetkých päť, takže vlastne som potvrdil istú výkonnosť. Len to nebolo na MS, takže to musím potvrdiť tento rok."

Čunovo, ME, domáce prostredie.

"Ja sa na to pozerám z dvoch strán. Sme doma, poznáme to. Na druhej strane, je tu nevýhoda. Všetci, a to v našej bezprostrednej blízkosti, budú od nás očakávať výsledky. Keď sme niekde vonku, sme ďaleko, jedna partia, tu dôjde informácia. Ale tu to bude ináč, okolie, známi, ten psychický tlak bude ťažší. Ale netreba sa báť, a tak dúfam, že tá prvá výhoda bude väčšia ako druhá nevýhoda."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.