vysokoškolákmi.

V diskusii, ktorú pripravila Študentská spoločnosť pre politické vedy, sa študenti zaujímali o to, ako to vyzerá so Slovenskom pred vstupom do Európskej únie.

"Myslím, že každá kandidátska krajina musí urobiť isté domáce úlohy, aj členské štáty musia urobiť domáce úlohy," povedal na margo nedostatkov slovenského demokratického systému, ktorý označil za funkčný.

Jedným z politických kritérií je podľa jeho slov reforma súdnictva. "V tomto smere urobilo Slovensko dosť práce na legislatívnom poli, no tieto zmeny je potrebné zrealizovať. Rovnakému problému musia čeliť aj iné kandidátske krajiny, čo ale neznamená, že by to malo byť dôvodom k spokojnosti a dôvodom pre nečinnosť."

Za najpálčivejší problém označil eurovyslanec korupciu, a to v malom i vo veľkom. "Nechcem povedať, že do istej miery nie je problém korupcie viditeľný všade. Avšak na Slovensku pomerne výrazne zasahuje do spoločenského a politického života. Korupcia nie je nový problém, ani sa nedá vyriešiť zo dňa na deň," uviedol E. van der Linden, ktorý zdôraznil, že nechce pôsobiť mentorsky. "Ani v členských štátoch Európskej únie to nie je raj. Preto som opatrný, keď sa mám hrať na 'profesora'. Každý máme vlastnú históriu, ktorá je súčasťou kolektívneho povedomia."

Čo je príčinou vysokej miery korupcie v SR, podľa prieskumov vyššej než v okolitých štátoch? "Nechcem sa zaoberať históriou posledných desaťročí, no myslím, že tam niekde treba hľadať korene. Tento problém sa začal širšie prejavovať v päťdesiatych rokoch, v systéme, v ktorom krajina žila."

Ako ďalej dodal, v problematike korupcie na Slovensku bol už dosiahnutý istý pokrok a táto otázka rezonuje aj v povedomí verejnosti, najmä mladých ľudí. Aj v tejto súvislosti preto vyzval mladých, aby sa zúčastnili nadchádzajúcich volieb.

Európsky veľvyslanec sa vyjadril aj k otázke dotácií, keď si aj trochu zapolemizoval so študentmi. "Nemožno povedať, že záujmy členských štátov prevládli nad záujmami kandidátskych štátov. Pre túto vlnu rozšírenia bolo vyčlenených 41,5 miliárd eúr do konca finančného plánovacieho obdobia na roky 2004 až 2006. Podľa požiadaviek členských štátov by to bolo len 25 miliárd."

Podľa jeho názoru je rozšírenie únie "jedinečná príležitosť zjednotiť svetadiel, a toto nemožno zhodnotiť finančne. No v reálnom živote má všetko svoju cenu a preratúva sa na peniaze".

Nižší prílev investícií do SR než do susedných krajín má podľa Lindenových slov na svedomí zmes politických, byrokratických, ale aj infraštruktúrnych príčin.

Zaujímavá bola aj posledná študentská otázka: Hovorí sa o výhodách vstupu SR do Európskej únie. Ale aké výhody získa EÚ vstupom Slovenska? Veľvyslanec Európskej komisie tvrdí, že prospech, ktorý bude mať EÚ je zrejmý. "Posilní sa stabilita Európskej únie a Európy," uviedol prvý dôvod. Ďalším je vonkajšia hranica únie, ktorá bude na Slovensku. Kľúčovou úlohou má byť aj "priame prepojenie strednej a východnej Európy, na Ukrajinu a Rusko, ktoré majú v strednodobom hľadisku ekonomický potenciál".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.