ním podvádzala svojho manžela Hefaistosa, ktorý bol Áresovým bratom. Hefaistos sa naštval, začal žiarliť a vymýšľať trest pre svoju božskú manželku. Daroval jej pás, vlastnoručne ukutý zo železa. Osobne jej ho navliekol, zavesil naň zámok a zamkol kľúčom, ktorý si nechal. Železné monštrum bolo spoľahlivou prekážkou pre neveru.
Kto by si bol pomyslel, že táto Homérom vymyslená historka, na ktorej sa zabávali Gréci, keď čítali Odysseu, sa po dvoch tisícročiach stane inšpiráciou medzi smrteľníkmi. Nevedno, ktorý žiarlivý manžel bol priekopníkom Venušinho pásu a dal túto odpudzujúcu perverznosť vykovať v 15. storočí u niektorého kováča vo Florencii. Je pravda, že Florenťanky neboli verné manželom až po hrob. No, mnohí muži, aj keď nemali dôvod k žiarlivosti, prepadli jej až chorobne. Manželky zamykali, dávali ich strážiť a keď sa objavil tento vynález, ktorý sa stal známym aj ako florentský pás, boli spokojnejší.
Všetky ženy nemali tento vynález. Iba bohatí muži bránili ním ženy, ktoré im patrili, pričom to nemuseli byť iba ich manželky. Zamykali aj milenky. Cítili sa byť bezpečnejšími, keď mohli zavrieť vstup do brány svojho sexuálneho vlastníctva na kľúč. Na jednej strane sa prejavovalo meštianstvo ako bašta morálky, na druhej nebolo amorálne, ak chodil počestný mešťan za ženami, ktoré nenosili pás cudnosti. Prekvitala prostitúcia, množili sa nevestince, kúpele so ženskou obsluhou. V pápežskom meste Avignone zriadili pod patronátom samotnej kráľovnej Jany Neapolskej verejný nevestinec, nazvaný Opátstvo. Jeho "pracovníčky" mali aj napriek svojmu super hriešnemu povolaniu zostať kresťankami, pravidelne chodiť na bohoslužby a modliť sa.
Železnú ohavu šírky mužskej dlane s malým otvorom, ktorým mohla žena vykonávať iné potreby ako sexuálne, kováči postupom času začali dekorovať rôznymi ozdobami, vyrezávaním srdiečok a kvietkov. Venušin pás sa udržal po dve storočia a v Španielsku ho používali ešte aj v 19. storočí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
